Jeho kliatba vraj spôsobila, že známe české mesto Most navždy zmizlo z povrchu zeme - v našich časoch sa kvôli ťažbe uhlia museli ľudia i vzácny kostol z pôvodného miesta presťahovať.
V okolí starého Mostu je vraj na jednom kameni vytesaná hviezda a v jej blízkosti má byť skalný hrob legendárneho stredovekého mága a alchymistu Edwarda Kelleyho, ktorý tu na neďalekom hrade ako 42-ročný spáchal vlastným elixírom smrti zúfalú samovraždu 1. novembra 1597.
Falzifikát a katov trest
Životná cesta worcesterského rodáka – pôvodným menom Edwarda Talbota - mohla byť priamejšia, keby sa skrachovanec oxfordských štúdií nedopustil už v jednom zo svojich prvých zamestnaní zločinu falšovania listín. S delikventmi sa stredovekí kati nemaznali - aj mladému podvodníkovi odrezali obe uši. Iný by od hanby zaliezol - Edward však svoj nepríjemný hendikep zamaskoval bujnými vlasmi a vykročil na hviezdnu cestu alchymistu a mága nielen anglickou domovinou, ale i Európou.
Stal sa najbližším spolupracovníkom a médiom vychýreného polyhistora Johna Dee - geografa, astrológa, alchymistu a renomovaného mága. Jednou z prvých európskych zastávok slávnej dvojice bolo v roku 1584 i panstvo Alberta Laského v Poľsku. Ten bol i majiteľom kežmarského hradu a dvojica krátko prebývala aj v tomto meste pod Tatrami.
Na cisárskom tróne v Prahe však sedel Rudolf II. - veľký priaznivec predstaviteľov mágie, alchýmie, astrológie a mystiky vôbec. Preto európska kariéra Johna Deea a Edwarda Kelleyho pokračovala pri Vltave. A tiež v Třeboni na juhu Čiech, pretože rozprávkovo bohatý Vilém z Rožmberka tiež chcel profitovať z hviezdnych vedomostí preslávených poddaných anglickej kráľovnej Alžbety I.
Zlé jazyky tvrdili, že John a Edward boli vlastne jej špiónmi - obaja sa však tešili z cisárovej priazne. Johnovi Deeovi sa pri Vltave darilo menej a vrátil sa domov, Edward však zakrátko slúžil naraz dvom najmocnejším pánom Čiech: cisárovi Rudolfovi II. i Vilémovi z Rožmberka. Pán juhu Čiech Kelleymu skalopevne dôveroval, vyliečil ho totiž z chronickej choroby.
Mága z Anglicka dodnes približujú mnohé povesti: vraj vlastnil zázračné čierne zrkadlo, ktoré mu umožňovalo hľadieť do budúcnosti a poznal tajomstvo cesty v čase. Z toho vzišlo tvrdenie súčasných záhadológov: Edward mohol byť cestovateľom v čase a zrkadlom mohol byť napr. aj obyčajný mobil...
Osudný súboj
Keď je somárovi dobre, ide sa na ľad kĺzať - vraví podtatranské príslovie. Na Kelleyho to platí ako ušité. V Čechách sa mu darilo. Stal sa cisárskym radcom, získal titul rytier z Imany a úspešne čelil tvrdeniam závistlivcov, že je iba prefíkaným podvodníkom. Skvele zarábal a imanie si zvýšil aj výhodným sobášom s krajankou - bohatou vdovou Joannou Westonovou. V roku 1590 vlastnil hrad, rybníky, pozemky i tucet domov vrátane nehnuteľnosti na Karlovom námestí v Prahe, ktorú turisti z celého sveta obdivujú ako Faustov dom.
Edward však nemúdro riešil jeden konflikt s úradníkom cisárskeho dvora Jiřím Hunklerom súbojom. Aktéri sa bili sečnými zbraňami napriek tomu, že cisár Rudolf takéto vybavovania účtov prísne zakázal. Kelley súpera v súboji zabil a cisárska výsosť sa naštvala. Mág bez milosti putoval do väzenia na hrad Křivoklát. Po čase ho žalár omrzel a pokúsil sa o útek - z basy v hradnej veži unikal pomocou šnúry, ktorá sa však pretrhla. Kelley si pádom na skaly dokaličil nohu tak, že mu ju museli amputovať. Chcel azyl u Rožmberka, no cestou ho chytili a putoval do žalára na hrad Hněvín pri Moste. S pomocou manželky Joanny sa pokúsil o útek. Povrazová smola sa zopakovala - Edward si pádom dochrámal aj zdravú nohu a cisár mu súcitne trest zmiernil.
Kelley skúšal pokračovať v magickej činnosti, písal traktát o kameni mudrcov, lenže bolesti v nohe boli hrozné - pomocou svojho elixíru smrti zvolil samovraždu. Sú i tvrdenia, že odcestoval v čase a vraj práve mág bez uší Edward Kelley pozemšťanov privíta na planéte Mars.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
