Vo februári roku 1991 sa vo Visegráde v Maďarsku stretli predstavitelia Maďarska, Poľska a vtedajšieho Československa, aby v rámci regiónov uzavreli úzku spoluprácu a aby sa dohodli na prístupe k európskej integrácii a potvrdili svoj záujem o úspešnú integráciu do európskych politických, hospodárskych, bezpečnostných a legislatívnych štruktúr. Tak vznikla Vyšegrádska skupina - V3, po rozdelení Českej a Slovenskej federatívnej republiky - V4. Jej predsedníctvo je rotujúce a trvá vždy jeden rok.
Kooperácia V3 dostala názov podľa severomaďarského mestečka Visegrád, kde na jeho hrade rokovali prezidenti Václav Havel, Árpád Gönz a Lech Walesa. Miesto stretnutia nebolo vybrané náhodne, má historickú súvislosť, siahajúcu do 14. storočia, do obdobia vlády uhorského kráľa Karola Róberta.
Panovníkova iniciatíva
Prvý visegrádsky kongres bol v 14. storočí v roku 1335 vo Visegráde na kráľovskom hrade a sídle Karola Róberta, ktorý bol jeho iniciátorom. Vopred sa dohodli na jeho usporiadaní na hrade v Trenčíne v roku 1335. Vo Visegráde sa stretli panovníci troch krajín: český kráľ Ján Luxemburský, uhorský kráľ Karol Róbert, poľský kráľ Kazimír III. a pozvaní hostia. Trval tri mesiace. Aké udalosti predchádzali tomuto kongresu?
Mesto Košice je úzko spojené s osobnosťou Karola Róberta (1288 - 1342), ktorého moc oslabovali Omodejovci a Matúš Čák Trenčiansky. Karolovi Róbertovi prišli košickí ozbrojenci na pomoc v poslednej chvíli v Bitke pri Košiciach na rozhanovskom poli (známej aj ako Bitka pri Rozhanovciach) v roku 1312 proti prevahe vojsk Omodejovcov a Matúša Čáka Trenčianskeho, ktorý bol ich spojencom. Aj po porážke Omodejových vojsk bol najväčším protivníkom Karola Róberta oligarcha Matúš Čák, ktorý nemal záujem o rozmach krajiny, iba svojich panstiev.
Cieľom bol rozmach krajiny
Karol Róbert po smrti Matúša Čáka obnovil kráľovskú moc, získal všetky pevnosti do kráľovského majetku a svoje sídlo presunul v roku 1323 z Temešváru do Visegrádu. Kráľovým cieľom bol rozmach krajiny, ktorému pomohlo zavedenie ekonomických aj politických reforiem. K najvýznamnejším patrí zavedenie nových daní v prospech kráľovstva. Za jeho vlády nastal rozvoj miest aj príliv prisťahovalcov do Uhorska, ktorým udeľoval rôzne výhody. Za dôležitý považoval rozvoj baníctva a uplatňovanie nových technológií. V roku 1336 nariadil vyberať tridsiatky čiže tridsatinu nielen z dovezeného, ale aj z vyvážaného tovaru z krajiny. V novej kremnickej mincovni, ktorú založil, dal raziť nové mince - florény (zlaté kremnické dukáty) , ktoré sa stali celoeurópskym a vyhľadávaným platidlom. Z nich vybudoval silnú armádu.
Panovník - diplomat
Karol Róbert bol vzdelaný a rozhľadený panovník a napriek svojmu mladému veku uvážlivý. Panoval v rokoch 1301 - 1307, 1308 - 1342, prvýkrát bol korunovaný ako dvanásťročný v roku 1301. Spory v krajine aj so susedmi nechcel riešiť vojensky, ale pokojnou cestou a dohodou, vyhýbal sa vojnovým konfliktom, bol diplomatom. Uvažoval ako diplomat, keď sa rozhodol realizovať myšlienku spolupráce viacerých krajín, ktorá mohla zohrať úlohu aj v obrane proti Habsburgovcom. Prvým predpokladom bolo stretnutie predstaviteľov týchto krajín a tým sa stal visegrádsky kongres. Na ňom sa dohodli na spoločnej obrane s českým a poľským kráľovstvom proti Habsburgovcom, na hospodárskej a diplomatickej spolupráci.
V máji roku 2002 sa premiéri krajín Visegrádskej štvorky a Beneluxu stretli na dvojdňovom summite na hrade v Trenčíne, na ktorom sa uskutočnilo rokovanie o príprave prvého kongresu v roku 1335 na hrade vo Visegráde.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.