Koncom devätnásteho storočia boli v Košiciach založené dve stredné odborné školy, jediné svojho druhu vôbec v Uhorsku: Priemyselná stredná škola (od r. 1872) a Melioračná (vodohospodárska) škola (od r. 1879) pri Poľnohospodárskej odbornej škole ako jedinej na území Slovenska v bývalom Uhorsku (budova dnes patrí Technickej univerzite).
Poľnohospodársku školu premenovali na Poľnohospodársku akadémiu a táto sa stala so svojimi odbornými pracoviskami miestom pre vedecko-výskumnú a publikačnú činnosť v oblasti poľnohospodárskych vied, ktoré priaznivo vplývali na poľnohospodárskych výrobcov pred vyše storočím.
Výučba aj výskum
Do novej poľnohospodárskej školy prišli odborníci z podobných ústavov v Uhorsku, i z univerzity. Špecializovali sa na jednotlivé oblasti pestovateľstva i chovateľstva, boli medzi nimi prírodovedci aj chemici. Z ich iniciatívy sa vytvorili pri škole výskumné stanice ako napr. chemická, syrárska, semenárska, hydrometeorologická, chovateľská, liehovarnícka. V nich sa uplatňovali najnovšie poznatky a postupy, ktoré si osvojovali budúci poľnohospodárski odborníci a tam mali profesori podmienky pre vedecko-výskumnú prácu a publikovanie jej výsledkov. Mesto darovalo škole pozemok, kde získavali prax študenti aj frekventanti kurzov. V Košiciach, centre východného Slovenska s prevažne poľnohospodárskou výrobou a minimálnym priemyslom, tak vznikla nielen odborná škola na úrovni vysokej školy, ale zároveň školiteľské a poradenské centrum pre celé Slovensko.
Nové moderné postupy
Škola mala rozsiahle hospodárstvo, na ktorom zavádzali profesori školy nové moderné postupy v rastlinnej i živočíšnej výrobe. Ich výsledky publikovali v odborných časopisoch a knižkách, prezentovali na odborných konferenciách a hospodárskych výstavách. Vydávali vlastný časopis, príručky a knihy pre pestovateľov, chovateľov, spracovateľov produktov, pre potravinársku výrobu.
Uznávanými odborníkmi a autormi boli riaditelia tejto školy Eugen Rodiczky, Vojtech Kovácsy a Žigmund Zalka.
Prvý riaditeľ Eugen Rodiczky bol odborník na živočíšnu výrobu. Uplatňoval v nej moderné chovateľské postupy. Zaviedol chov nových druhov hovädzieho dobytka a oviec, v hospodárstve školy založil včelárstvo, začal ho propagovať na vidieku a školiť včelárov, udomácnil pestovanie vínnej révy. Na školskom hospodárstve chovali aj ovce, preto pre zužitkovanie ich mlieka zriadil výrobňu syrov, tiež sušiareň ovocia. Syry, aj iné produkty, vyrobené študentmi v praktickom výcviku, škola predávala. Rodiczkého knihy poznali v celom Uhorsku pestovatelia tabaku, priemyselných rastlín i zemiakov a jeho vynález – prístroj na meranie pružnosti vlneného vlákna používali jeho výrobcovia.
Kedy pili prvýkrát v Košiciach kefír
V poradí druhý riaditeľ poľnohospodárskej školy Vojtech Kovácsy prednášal živočíšnu výrobu, spolupracoval s krajinskými poľnohospodárskymi spolkami, aj v Spišskej Novej Vsi, kde poskytoval poradenstvo o najvýhodnejších podmienkach pre chov dobytka na mlieko, čo vplývalo z jeho výskumu v odbore krmovinárstva, mlieka a mliečnych výrobkov. O ňom prednášal na medzinárodnom kongrese v Rakúsku. Ak pijete kefír, určite vás nenapadne rozmýšľať nad tým, kedy si ho mohli kúpiť na východnom Slovensku po prvýkrát. V Košiciach vyrobili tento kyslomliečny nápoj v roku 1886 a predávali ho pod názvom liečivé mlieko – kefír. Bol to Vojtech Kovácsy, ktorý navrhol jeho výrobu. Pretože mal liečivé účinky, predávali ho v lekárni a to iba v Košiciach.
Kontrola pravosti potravín
Tretí riaditeľ Žigmund Zalka bol odborníkom v liehovarníctve. Viedol školskú výskumnú stanicu aj liehovar a keď v roku 1901 zriadili pri škole novú liehovarnícku výskumnú stanicu, stal sa jej vedúcim. Prednášal na kurzoch liehovarníctva, na požiadanie ministerstva vypracoval zásady zdaňovania liehu. V košickom liehovare sa začalo vyrábať droždie ako v prvej výrobni v Uhorsku a predpokladalo sa, že podľa tohto príkladu sa rozšíri aj do ostatných liehovarov. Žigmund Zalka do svojej knihy o výrobe liehu pohotovo zahrnul aj výrobu droždia.
Riaditeľ chemickej výskumnej stanice pi Poľnohospodárskej akadémii Dr. Eugen Nyiredy sa špecializoval na chemický výskum v potravinárstve. Ako prvý zaviedol v Košiciach na trhoch chemickú kontrolu potravín, ktoré predávali domáci aj iní trhovci. Bojoval proti falšovaniu potravín, proti riedeniu mlieka vodou a nastavovaniu smotany múkou, ktoré bolo rozšírené ešte roky potom, ako začal s kontrolou pravosti. Keď sa Chemický ústav v roku 1912 osamostatnil, začali v ňom školiť potravinárskych inšpektorov a Nyiredy prednášal o význame chémie v poľnohospodárstve, priemysle a obchode.
Prví v záhradníctve
Košická Poľnohospodárska akadémia sa stala známa v Uhorsku odbornou úrovňou vďaka jej profesorom, ktorých učebnice používali aj v iných poľnohospodárskych a podobných školách a ústavoch a tam chodili z Košíc aj prednášať. V košickej škole zaviedli ako prví prednášky zo záhradníctva Štefana L 'Uiliera, ktorý prednášal aj v Debrecíne a v Košiciach založil prvé súkromné záhradníctvo.
Vojtech Páter sa venoval výskumu hospodárskych rastlín a ich škodcov, úspech a uznanie dosiahol za výskum liečivých rastlín, o ktorých pestovaní prednášal v škole.
Škole pribudla sestra
V roku 1879 vznikla pri Poľnohospodárskej odbornej škole Melioračná (vodohospodárka) škola. V roku 1884 pre ňu vybudovali v areáli školy samostatnú budovu a neskoršie ju zmenili na Školu vodohospodárskych majstrov. V roku 1908 sa presťahovala do novej budovy na dnešnú Kuzmányho ulicu. V Košiciach pôsobila do roku 1918.
Aj v tejto škole, kde vychovávali vodohospodárskych odborníkov, pôsobili popredné osobnosti vodohospodárskeho inžinierstva v Uhorsku, aj špičkoví odborníci z Hornouhorského inžinierskeho spolku, s ktorým škola spolupracovala a členmi ktorého boli aj profesori školy. K nim patril aj Ing. Jozef Udránszky, vďaka ktorému škola získala nové priestory.
Uznávaní odborníci
Ing. Udránszkeho uznávali ako odborníka v medzinárodnom meradle, o čom svedčí aj fakt, že v roku 1908 bol podpredsedom medzinárodného kongresu vodohospodárskych inžinierov v Petrohrade.
Riaditeľ školy Ing. Michal Bolla zároveň zastával post radcu, bol členom mestského zastupiteľstva v Košiciach a potom sa stal ministerským radcom v Budapešti. K významným odborníkom vodohospodárskeho inžinierstva patril Ing. Alexander Rohringer (1868 – 1945), autor publikácií o vodných elektrárňach, ktorý sa po odchode M. Bollu stal po ňom riaditeľom školy. Zároveň bol riaditeľom Štátneho inžinierskeho úradu v Košiciach. Mal bohaté skúsenosti zo študijných ciest v Rakúsku, Nemecku, Švajčiarsku, z expedície v Albánsku.
V Košiciach založil Rohringer Hornouhorský inžiniersky spolok a do roku 1918 vydával odborný časopis. V roku 1924 navrhol nové a podľa odborníkov odvážne projekty na využitie vodnej energie Hornádu, Popradu pri Vyšných Hágoch a tatranských vodopádov. Podieľal sa na návrhu územného plánu Košíc, do ktorého prispel návrhom na využitie Hornádu pre výstavbu vodnej elektrárne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
