Matej Slováček má iba 19 rokov, no za sebou už úspešnú diétu. Schudol 25 kíl za dva mesiace a nikdy ich nenabral späť. „Vážil som 95 kg. Cez letné prázdniny som so sebou chcel niečo robiť, tak som sa dal na surovú, živú stravu,“ začal svoje rozprávanie Matej. Približne za dva mesiace schudol 25 kíl a jeho hmotnosť je dodnes 70 kíl. „Skončilo sa mi nekonečné obdobie migrén a angín, ako aj nachladení, alergií, únavy a vyčerpania. Surová strava je naozaj kľúč k lepšiemu, čistejšiemu a zdravšiemu životu,“ zdôraznil Slováček.

Jedol iba zeleninu a ovocie

Základom jeho diéty bolo jesť len neupravovanú zeleninu, ovocie a rôzne orechy či semená. „Ja mám veľmi rád mrkvu, tak som si ju len tak jedol, kedy sa mi chcelo. V tejto diéte bolo super, že telo si samo pýtalo, aký vitamín potrebuje. Keď som mal chuť na paradajku, telo si vlastne pýtalo draslík, zinok či selén.“

Pred chudnutím si urobil rôzne testy. „Bol som trebárs aj na odbere krvi, no po tejto diéte som mal ukážkový krvný obraz. A naozaj som sa cítil plný energie. Nikdy som nebol hladný, pretože zeleniny či ovocia som mohol jesť, koľko sa mi zachcelo,“ povedal nám Matej.

Nediétuje, ale postí

Dnes už nediétuje, no pôstne obdobie si raz za čas urobí. „Je fajn niekedy organizmus očistiť a zbaviť ho škodlivých látok. „Pri pôste sa telo čistí, postupne začína tukom a končí čistením usadenín z ciev a čistením krvi. Optimálny je taký mesačný pôst. Návrat k normálnej strave však musí byť minimálne taký dlhý ako samotný pôst,“ hovorí Slováček. Prechod a samotné dodržanie takéhoto stravovania je podľa jeho slov náročné. „Normálnu stravu treba zakomponovať do jedálnička postupne.“

Rada lekára

Človek potrebuje pestrú stravu

Lekár Mikuláš Iľčin radí:

Človek potrebuje aj inú stravu ako surovú. Bielkoviny v surovej strave sú len v sóji. l Mali by sme mať pestrú stravu. Potrebujeme prijať bielkoviny, tuky, vitamíny a enzýmy.

Vitamíny a enzýmy sú v surovej strave, v zelenine i ovocí. Ale človek musí mať i upravené potraviny.

Najviac sa odporúča potraviny upraviť parou a dusením vo vode.

Na surovú stravu treba mať veľa času.

Samozrejme, vyprážané, údené a grilované jedlá sú nezdravé.

čor

Konkrétne látky nevyhnutné pre náš život

1. Cukry – sacharidy

Sú nevyhnutné pre ľudský organizmus. Biely cukor však nie je vôbec vhodný, pretože jeho konzumáciou vytvárame v tele nedostatok vápnika, horčíka, sodíka a chrómu, zinku a vitamínov skupiny B. Nedostatok týchto látok spôsobuje demineralizáciu kostí, zubov, chrbtice, neurózy, bolesti hlavy, predčasnú degeneralizáciu orgánov.

Pri konzumácii rafinovaného cukru a sladkostí sa náhle veľmi zvyšuje hladina cukru v krvi. Tým sa indikuje náhla veľká produkcia inzulínu, ktorý má za úlohu premeniť cukor na rezervný polysacharid glykogén, ktorý sa ukladá v pečeni a vo svaloch. Pri konzumácii bieleho cukru vzniká dočasná hypoglykémia, prechodný nedostatok cukru pre všetky telové bunky. Nedostatočným prívodom energie sú postihnuté najmä mozgové bunky, čo sa prejavuje malátnosťou a únavou po konzumácii sladkých jedál a nápojov. Opakované stavy môžu spôsobiť depresie, fóbie, nekontrolované myšlienky, prudkosť, agresivitu...

Nadbytočný cukor sa premieňa na tuk (30-40 %) a prispieva k tučnote. U nás je pomerne vysoká spotreba bieleho cukru, asi 40 kg ročne na osobu. Sladké by sme mali prijímať predovšetkým formou ovocia, prípadne sušeného ovocia, ktoré je sušené do teploty 45 stupňov Celzia a teda sú v ňom zachované všetky enzýmy. Aj konzumácia surového neupraveného medu je dobrá.

2. Vitamíny

Predstavujú organickú zložku potravy, ktorá nie je stavebnou látkou ani zdrojom energie, ale je nevyhnutná pre život, zdravie, rast a chod organizmu. Ich nedostatok spôsobuje trvalé poškodenie. Vitamíny sa zapájajú do celej škály procesov v mnohých systémoch ľudského organizmu.

V ľudskom organizme majú vitamíny funkciu katalyzátorov biochemických reakcií. Podieľajú sa na metabolizme bielkovín, tukov a cukrov.

Existuje 13 základných typov vitamínov. Vitamíny sa delia na rozpustné v tukoch (A, D, E, K, F) a rozpustné vo vode (P, B, C, H) .

3. Nerastné a stopové prvky

Často mávame problémy v bežnom živote a nevieme, že ich spôsobil nedostatok niektorého stopového prvku.

Na - sodík - udržiava osmotický tlak v našich telesných tekutinách. Väčšinou ho prijímame formou kuchynskej soli, odporúča sa morská soľ a morské riasy. Jeho nadbytok sa prejavuje vysokým krvným tlakom, jeho nedostatok depresiami, kŕčmi, poruchami štítnej žľazy. Preto je dobré občas si posoliť, ale mierne.

K - draslík - udržiava správny osmotický tlak. Draselné ióny sú nevyhnutné pre metabolizmus sacharidov a bielkovín. Jeho nedostatok sa prejavuje vyčerpanosťou a opuchmi. Denná dávka je 5 g. Zdrojmi sú: sója, biela fazuľa, hrach, vlašské orechy, mandle, hrozienka, zemiaky, špenát.

Ca - vápnik - 99 % vápnika je uložených v kostiach a zuboch, ale v zlúčeninách, najmä vo fosforečnane vápenatom. Podľa rozsiahlych výskumov vápnik má v poriadku, v norme, len veľmi málo ľudí. Denná potreba Ca sa odhaduje na 500mg, čo dokáže zabezpečiť 58 g maku (1 dl), 100g tvrdého syra, alebo 300 g karfiolu. Výborným zdrojom Ca je listová zelenina, pohár mrkvovej, alebo zelerovej šťavy denne. Vieme, že nedostatkom Ca vzniká osteoporóza.

Mg - horčík - je nevyhnutný takmer vo všetkých pochodoch v organizme, je to antitoxický, je antistresový, antialergický a protizápalový, pôsobí na správnu činnosť nervov, utišuje a uvoľňuje. Zúčastňuje sa rastu buniek, ich regulácie. Jeho nedostatok sa prejavuje nervozitou, nespavosťou, závratmi, vypadávaním vlasov, lámaním nechtov, búšením srdca, arytmiou. Jeho nedostatok spôsobuje predovšetkým konzumácia alkoholu, bieleho pečiva a sladkostí, časté užívanie utišujúcich liekov. Horčík treba telu dodávať spolu s vápnikom, lecitínom a vitamínom B6. Nachádza sa predovšetkým v mandliach, sóji, strukovinách, otrubách, surovej listovej zelenine.

P - fosfor - 70-80 % je uložených v kostiach a zuboch. Dennú dávku 500 mg zabezpečíme požívaním strukovín, obilnín a orechov, najmä vlašských.

Cl - chlór – jeho úlohou je udržiavať osmotický tlak. Obsahujú ho obilniny a zelenina.

www.vitarianska.strava.sk

Fakty

Čo je čo?

Surová strava je strava, ktorá je založená na stravovaní čisto prírodnými, človekom neupravenými potravinami. Ovocie, zelenina, orechy a semená sú jej základom. Rozširujúcim prvkom tejto stravy je aj mlieko, ktoré nesmie byť upravené. Skutočná surová strava nesmie byť ani tepelne upravená a ani nijako chemicky ošetrená.

Enzýmy sú organické látky, vznikajúce v rastlinných aj živočíšnych organizmoch a umožňujú trávenie potravín. Organizmu ich môžeme dodať v nevarenej, surovej strave. Najviac enzýmov obsahuje obilninové zrno, strukovina, semená tekvice i slnečnice, taktiež aj zelenina a ovocie, ale v menšom množstve. S nedostatkom enzýmov súvisí vznik civilizačných chorôb, rakoviny, skoré starnutie organizmu a iné problémy.

Pôst je najstarším a najúčinnejším liečebným prostriedkom vôbec. Pôst čistí organizmus dôkladnejšie a rýchlejšie ako surová strava. Telo vedome, no človek nevedome postí aj pri chorobe, keď telo nemá chuť do jedla, pretože chce postiť.

Skúsenosti ľudí hovoria, že mnohí sú so surovou stravou veľmi spokojní, dokonca uvádzajú, že majú viac energie ako predtým a cítia sa lepšie. Je dokázané, že surová strava sa pozitívne odzrkadlila na energii a vytrvalosti u športovcov a dokonca i fyzicky náročne pracujúcich ľudí, v porovnaní so stravou varenou .

čor, podľa kníh Život bez chorôb, Prirodzená strava

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.