Tým miestom sú inštitúcie a rozhodovacie zbory EÚ v momente, keď sa reč zvrtne na vlastné míňanie.
Najvtipnejšou časťou správy, že „vyjednávači, po 15-hodinových rokovaniach (!), sa dohodli na budúcoročnom rozpočte EÚ“ nesporne je, že príslušný komisár (Lewandovski, Poľsko) ho označil za „jasne úsporný“. Áno. V „najťažšej hodinke Európy“ (Merkelová), resp. na prahu „storočnej depresie“ (istý analytik v zmysle storočná voda, nie sto rokov trvania), a podobne, a podobne, je zvýšenie výdavkov oproti roku 2011 o 2 percentá čistá úspora. To vidí každý fiktívny živnostník. Je nad slnko jasnejšie, že ak miniete o 2,5 miliardy eur viac, ako pred rokom, tak sporíte.
To, čo by vyzeralo ako vzbura proti rozumu, keď robíte napr. rodinný rozpočet, je v EÚ „úsporné“ preto, lebo tento 2-percentný rast nepokryje ani infláciu. Takže tých 129 miliárd, čo sa dohodli, oslavujú ako „výborný kompromis“ dokonca aj Briti a iní čistí prispievatelia do spoločnej kasy. Veď napr. taký Európsky parlament, čo je naozaj zbor askétov s utiahnutým opaskom, navrhoval zvýšenie až o 5,2 percenta. Nevraviac o „čistých neplatičoch“, pardón, prijímateľoch, ako napr. Slovensko, ktorí pre istotu svoje návrhy ani nezverejnili...
No. Samozrejme, že inflácia je štandardný ukazovateľ, ktorý – ak teda odhad trafíme - približne vystihuje rast cien a teda vzťah medzi tým, čo sme si za určitú sumu mohli dovoliť pred rokom a čo po novom. Malý problém akurát je, že európske výdavky, pri všetkej úcte, sa nedajú označiť ako tie najnevyhnutnejšie. To je fundamentálny a nebotyčný rozdiel aj proti národným rozpočtom, kde máte schované napr. aj tzv. mandatórne výdavky. A povedať trebárs dôchodcom či poberateľom dávok hmotnej núdze, alebo dokonca lekárom (hahahaha), a podobne, že rásť v budúcom roku sa nebude, je ozaj politický problém. Situácia by si to dnes iste žiadala. Avšak pokiaľ tu sa držíme inflácie a rastu ako „práva“, tak sa dá rozumieť. (V Grécku sa už nedržia, dobre si všimnite!)
Tých 129 európskych miliárd je ale „mandatórnych“ iba v tom význame, že zachovávajú luxus a bezbrehé plytvanie či na administratívnej prevádzke, alebo v oblastiach, o ktorých sa pri najlepšej vôli nedá povedať, že sú nevyhnutné. Resp. že niet podstatnejších účelov, na ktoré by mohli byť použité. Presne 129 miliárd eur je takmer navlas suma, ktorá je určená v rámci druhej pomoci Grécku. Isteže je rozumný názor, že bezodný sud ako bezodný sud, avšak ak už je niekto presvedčený, že „bailouty“ pomôžu juhu, tak by si mal akosi zrovnať priority v hlave.
Vymenúvať tu desiatky absurdít, počnúc miliardou na Európsky parlament, nie je miesto. Jednoducho a jasne, ak je Európa v takej veľkej kríze, v akej ozaj je, tak dávať miliardy na „zbytné“ účely (vrátane eurofondov, samozrejme) je najjasnejšou správou, že čakať riešenie od tejto generácie (euro)politikov je vylúčené.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
