Škodoradostných správ o tom, že sa v ostatnom období spevák trošku zaokrúhlil, je z každej strany viac ako dosť. V skutočnosti však rozhodne nepôsobí robustným dojmom, akurát z neho žiari spokojnosť. Sám však netají, že niekoľko kíl predsa len nabral.
„U mňa je to tak, že čo dám dole, to je o chvíľku späť. Ako na hojdačke. Aj keď mám trošku slabú vôľu a neviem sa zaťať ako niekto, kto si vstúpi do svedomia a strašne schudne. Na druhej strane, takto sa cítim dobre a nemám dôvod nič meniť.“
Ustálenej váhe rozhodne nepraje ani jeho životospráva. „Chvíľu si dávam pozor a jem šalátiky, ale to mi vydrží len krátko. V podstate to asi máme v rodine. Moja mamina veľmi dobre varí a bráchovci sú takí zdatní... Mám strašne rád dobrú kuchyňu a skvelé jedlo si vždy vychutnám.“
Bleskov sa bojí, aj keď je doma
Našťastie potom kilečká zhodí v rámci športu, ktorý má rád vo všetkých podobách. V lete bol napríklad splavovať Malý Dunaj.
„Bol to vlastne môj prvý splav. Avšak práve v ten horúci večer bola tá najväčšia letná búrka. Prvýkrát v živote som spal v stane, a to pri rieke, pod veľkým stromom... Samotný splav bol perfektný, ale tá noc... Ja sa totiž strašne bojím búrky a aj keď som doma, sedím schúlený na pohovke a čakám, či to do mňa netresne. Skoro som umrel od strachu,“ spomína dnes už s úsmevom Miko, ktorého však strach od splavovania neodradil.
„Idem si zaobstarať celú výbavu, ako majú vodáci. V tomto som ja inak špecialista. Keď ma niečo chytí, tak to chcem všetko robiť vo veľkom. Zabezpečím si úplne všetko a potom to nepoužívam. Takto som sa napríklad stal aj rybárom... Výbavu mám, ale na rybách som bol za štyri roky až dvakrát. Chytil som až jednu rybu a aj tú som, samozrejme, pustil.“
Smejú sa mu, že je hypochonder
Ako náruživý športovec má rád zdravú dávku adrenalínu.
„Splav v mojom podaní je skôr romantika, ale inak mám naozaj rád vzrušenie. No bojím sa napríklad výšok. Vtedy sa mi začnú naozaj klepať kolená. Dosť často sa mi aj sníva, že som na šikmej plechovej streche a padám dole,“ priznáva sympaťák, o ktorom chlapci z kapely šíria chýry, že je tak trošku hypochonder.
„Ja si to zase o sebe až tak nemyslím. Je to o tom, že keď chodíme na koncerty, tak sa vždy bojím, aby mi fungoval hlas. A keď je niekto v aute chorý, tak odo mňa hneď dostane verbálnu nakladačku. Stačí totiž, aby len raz zakašľal a hneď mám pocit, že som ten bacil chytil aj ja.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
