jto krízy. Ktorá - údajne - urobí veľké škrty do výdobytkov slobody a demokracie... Pekne vyzeráme.
Možno. Veci môžu byť však aj zložitejšie. Trúbenie proti "gréckej ceste" a za "rozpočtovú zodpovednosť" vyhralo pravici v Česku (jún 2010) historicky najsilnejšiu vládnu väčšinu (118 mandátov). Že by ODS-TOP-VV potom zvlášť excelovali a strihali-reformovali nejako zásadne kvalitnejšie, než sa deje inde, sa povedať nedá. Ale európsky precedens, že sľubovať "krv, pot a slzy" (najmä TOP 09) môže byť tiež cestou k moci, udali.
Keby na Slovensku existoval jeden marketingový mág - akože neexistuje -, zoči-voči dlhovej Európe by skúsil túto kartu. Je to neprebádaný svet, ale život pod eurovalom a peripetie, ktoré nastražila vrtošivá zima, sú - ako hovoria klasici - výzva. Riziko, iste, je väčšie než malé. Akceptovať by ho však mohli aspoň strany, ktoré v posledných týždňoch a mesiacoch toľko papagájujú výraz "morálny hazard". Pretože, všakáno, nech 10. marca SDKÚ, SaS a spol. dopadnú akokoľvek, náklady kampaní s iným motívom zaplatia nie ony, ale kolektívne všetci. Čiže morálny hazard priamo z učebnice.
Aktualizačný moment, ktorý nastolil túto tému, je, že SaS začala biť na bubon. Kollár, šéf klubu a finančného výboru, vyzval Mikloša, aby - okrem iného - predložil do NR SR opatrenia na "vrátenie" deficitu 2012 zo 4,6 späť na 3,8 % HDP či "zabezpečil" od nemocníc späť do rozpočtu 300 mil. eur, čo dostali na transformáciu, ktorá nebude... Zároveň sám Sulík odsúdil rozpočtové provizórium - správne!! - ako "najhoršie riešenie" a dokonca povalil veľké tabu, keď pripustil zvýšenie daní. Teda až na tú príjmovú, čo Kollár explicitne vylúčil.
Môžeme teraz vrhať posmešky a pýtať sa, v ktorom spacom vagóne sedeli doteraz. Trebárs ešte pred mesiacom, keď do postkoaličnej dohody o poverenej vláde sami pretlačili odvodovú slobodu pre dobrovoľne nezamestnané osoby. Pretože ten, kto niekedy 17. októbra ešte netušil, že "situácia je vážna (...), countdown kolapsu sa začal, je to aj výsledok 20-ročného zadlžovania SR (...)", je menejcenný chumaj. Napokon to, že na úsporné myšlienky SaS naviedlo, že "Slovensko nedokázalo tento týždeň predať dlhopisy" (Kollár), sumarizuje ich celú eurovalovú politiku. Podstatnejšie momentálne je, že tlak na dodržanie pôvodne plánovaného deficitu a vyhlásenie provizória (ktoré v prípade schodku nad 4,6 preferuje Mikloš) za "najhoršie riešenie" je prvý prejav aspoň náznaku rozpočtovej zodpovednosti. Nielen v tejto kampani, ale v celej kríze.
Je vrcholne nejasné, či toto vymedzenie sa SaS k SDKÚ a ďalším dvom z "pravice" má hlbšiu pointu. Keby nešlo o výstrel do tmy, ale predvolebnú stratégiu, mohol by z toho byť zaujímavý test, či "negatívne sľubovanie" má v slovenskej demokracii nejakú budúcnosť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
