šie zamestnania.
Napríklad také okná. Keď som chodila na stavebnú fakultu, týždeň sme brigádovali na sídlisku Ťahanovce. V novučičkých panelákoch sme šúrovali okná. Spolu s kamoškou sme ich za deň zmákli hádam aj tridsať. Tak akýže problém teraz? Tie štyri okná v našom byte musím zvládnuť za deň. Know-how sa predsa nezabúda. O tretej popoludní začínam v kuchyni. Do západu slnka to musím zvládnuť. Na okne visím ešte o deviatej večer. Kto mal vedieť, že tie žalúzie mi tak dajú zabrať?
Alebo kvety. Rok som robila predavačku v kvetinárstve. Doma som mala malú botanickú záhradu. Dokázala som vypestovať neuveriteľné aj z toho najbiednejšieho výhonku. Presne som vedela, ktorý kvet má byť v tieni, ktorý na slnku, ktorý ako zavlažovať, oprašovať, hnojiť... Roky plynuli, kvietky hynuli... Ostali mi poslední traja mohykáni. Teraz zafúľaní od farby zúfalo čakajú, kedy na nich príde rad. Dávno som zabudla, aké sú ich latinské názvy, ako sa o nich treba starať...
Samostatná kapitola - literatúra. Ako decko som bola furt pohrúžená v knihách. V telke išlo aj tak len veľké kulové. Snívala som o kariére spisovateľky. Americký sen sa v slovenských podmienkach naplnil len čiastočne. Stala som sa redaktorkou. Čím viac som však písala a čítala v práci, o to menej som sa knihám venovala doma. Až som si povedala - dosť. Začneme voľný čas tráviť hodnotným čítaním. A tak som si pred pár rokmi kúpila celé série kvalitnej literatúry. Zhruba tak 5 – 6 metrov. Rovnaká väzba, výborne aj vyzerajú na poličke. Keďže som ich doteraz nevybalila z igelitu, maľovanie im vôbec neublížilo... Ale už teraz sa zastrájam, že keď raz doupratujem, s chuťou sa do nich pustím.
Večný problém - zmývanie. Doteraz mám v živej pamäti brigádu v jednom podniku. Dali mám do rúk portviše, omotali sme ich starou handrou, vyfasovali vedrá a poďho umývať veličizné výrobné haly voľajakej strojárne. Ani neviem, či nám do tých vedier cvrkli aj nejakú tú chémiu. Za pár hodín sme to všetko pozmývali. Systémom ako na vojne - čo je mokré, je aj čisté. Tak aký problém teraz? Podlahy a poličky vyšúrujem za chvíľu. Žiadne také, milá dáma. Poličky sú hlboké a vysoké, ani z rebríka všade nedočiahnem. Alebo také pokvapkané lišty na podlahe, tie mop veru nevyčistí. Pekne dole na štyri a ideš milimeter po milimetri, moja! Či také špáry medzi kachličkami. Si si myslela, že sranda? Žiadne také.
PS 1: Moja nostalgia začala prerastať do zúfalstva. Zrazu mi v hlave skrsol spásonosný nápad. Drahý - ide sa nakupovať! Pol dňa som strávila behaním po drogériách. Ale - oplatilo sa. Neverili by ste, koľko rôznych druhov mopov predávajú, aké zázračné prachovky dostať, normálne sa dajú ohýbať a dostanete sa do všetkých tajomných zákutí, kúpili sme aj všelijaké stierky, nedomysliteľný kopec chémie... Jeden zázrak za druhým. S blaženým úsmevom som podonášala veci do bytu. Teraz, vážení, sa to už bude upratovať samo!
PS 2: Ubehli štyri dni. Upratovanie sa nepohlo. Nakúpená drogéria tróni nerozbalená neďaleko kníh v igelite...
Autor: Klaudia J. Mojšová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
