Tajomný dutý kameň, uložený niekde v Dóme svätej Alžbety, istí podľa jednej z najrozšírenejších povestí, že najvýchodnejšia gotická katedrála Európy vďaka nemu drží pokope toľké storočia. A to i napriek zemetraseniam. Kto by fundamentálny záhadný kameň nebodaj vytiahol, spôsobí, že v ruinách padne celý skvost gotiky.
Sviatok patrónky Dómu svätej Alžbety Durínskej-Uhorskej pripadá na 19. november a v Košiciach je i teraz pripravených na jej počesť nemálo podujatí. Úchvatná stavba je nádhernou kamennou básňou tvorcov - nadčasovou poctou vznešenej žene - dcére a manželke kráľa, šľachetnej patrónke európskej charity, ktorá s láskou pomáhala núdznym, hoci na to ťažko doplatila.
Zlá svokra z hradu
Ženy sú častými hrdinkami košických legiend. I ony tvoria fundamentálny kameň mesta, ktoré by bez nich vymrelo. V požehnanom stave bola aj skromná slúžtička z Omodejovcami založeného košického hradu. Tu, podľa povesti Rytier a slúžka v podaní Antona Mareca, vládla tvrdou rukou krutá pani Bubeková. Možno je v mene chyba a bola spriaznená s rodom lúpežných a zabijackých rytierov Bebekovcov. Sadistka si zabila nielen ešte nenarodené vnúča a jeho utýranú mater. Dohnala k samovražde i svojho syna, pre ktorého vybrala nevestu s modrou krvou. Mladý rytier sa raz vrátil z jedného ťaženia na hrad nad Košicami poriadne doráňaný. Tichá slúžka sa o neho na rozdiel od matere a nádejných snúbeníc vzorne starala a mladí k sebe zahoreli láskou, ktorá neostala bez následkov. Kým uzdravený rytier odišiel dočasne plniť kráľovskú službu, jeho nežičlivá mater si všimla zmenu slúžtičkinho stavu. Keď sa dozvedela, kto to spôsobil, rozzúrila sa, nešťastnú budúcu mamičku zmlátila masívnou stoličkou a surovo dokopala do hradného podzemia. Tu nešťastnica vydýchla naposledy. Keď sa o tom mladý Bubek dozvedel, vrazil si do srdca meč.
Tým mesto Košice hrozilo aj inej krásnej slečne, ktorú tu obvinili z bosoráctva. Na rozdiel od drámy z hradu nad údolím Hornádu, všetko sa skončilo dobre. I keď mladá vrajčarodejnica stála už na popravisku, kat, očarený jej pôvabom, využil dávny zvyk - vyhlásil, že sa s odsúdenkyňou ožení a potom žili vedno šťastne, až kým nezomreli.
Sobáš pod vodou
Z nešťastnej lásky však chcela zvoliť smrť iná mladá Košičanka, ktorá si na miesto rozlúčky so životom zamierila k vtedy fungujúcemu mlynskému potoku. Aj sa do jeho vĺn vrhla, ibaže, službukonajúci vodník bez záväzkov sa odborne postaral, aby pôvabné stvorenie nezahynulo - a zakrátko bola z neúspešnej samovrahyne pani Vodníková.
To dcéra mešťanostu Smrekoviča spôsobila mnohým statočným Košičanom veľké trápenie, trýzeň a smrť. V čase rákociovskej revolty, keď bolo mesto obsadené nenávideným cisárskym vojskom a ľudia to chceli zmeniť, sa dcéra mešťanostu Smrekoviča zabuchla do mládenca z okupantskej armády. Anton Marec v povesti Mlčiaci zvon uvádza, že keď si dievča vypočulo plány sprisahancov - otca a iných mešťanov - o tom, že keď sa v dohodnutom čase ozve večerný zvon, zaútočia a mesto nenávidených vojakov zbavia, v obave o frajerov osud mu vykvákalo podrobnosti. Ten plán okamžite nabonzoval svojmu veliteľovi a košický zvon v určenom čase mlčal. Ozval sa až ako umieračik pre umučených a popravených sprisahancov a večerami potom dlho zvonieval na pamiatku mučeníkov.
Dorotina večná fľaša
Legendárny kamenár Štefan mal s výstavbou južnej veže Alžbetinej katedrály veľké plány. Severná Žigmundova veža už stála. Mal ctižiadosť postaviť vežu kráľa Mateja Korvína ešte lepšie a krajšie. Dodnes je nedokončená. Jedna z povestí vraví, že pre zlé znamenie - po páde jedného z budovateľov. Iná tvrdí, že z nej skočil zúfalý majster Štefan. K samovražde ho mohla dohnať jeho žena Dorota. Chránencovi kráľa Mateja robila hanbu. Bola mu neverná, navyše sa dala na chľast. Kamenárovu pomstu vidno na dóme dodnes. Všetky chrliče katedrály majú motívy chimér a zvierat, jediný na nedostavanej západnej Matejovej veži má tvár opitej babizne s vytreštenými očiskami - s pohárom v jednej a zle skrývanou fľaškou v druhej ruke. Korheľská Dorota sa stala nesmrteľnou - chrlič dažďovej vody s odpudzujúcou stredovekou alkoholičkou patrí k najpopulárnejším.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
