Možno (mamičky určite, otcovia snáď) ste už počuli o horúčke šestonedieľok, ktorá bola kedysi veľmi obávanou, až život ohrozujúcou chorobou mamičiek po pôrode. Táto horúčka bola síce zaraďovaná medzi infekčné choroby, ale jej pôvodcu sa nedarilo odhaliť, či, povedané ostrejšie, nikto sa o to veľmi nesnažil. Odhaliť príčinu nebezpečnej horúčky šestonedieľok a podstatne znížiť úmrtnosť na ňu sa podarilo až lekárovi, ktorému je venovaná dnešná časť nášho seriálu. Je ním Ignác Semmelweis.
Najprv právo, potom medicína
Narodil sa 1. júla 1818 v Budíne (dnes časť Budapešti) v rodine obchodníka. Po absolvovaní piaristického gymnázia začal v roku 1835 študovať na budapeštianskej univerzite. V roku 1837 odišiel do Viedne, aby tam študoval právo, o rok nato však prešiel na štúdium medicíny. V roku 1844 promoval a začal pracovať vo viedenskej všeobecnej nemocnici, založenej cisárom Jozefom II.
Asistent na pôrodníckom oddelení
V roku 1846 sa Semmelweis, ktorého krstné meno sa v nemeckej literatúre uvádza ako Ignaz, stal asistentom profesora Kleina na pôrodníckom oddelení tejto nemocnice. Na klinike začala povážlivo narastať úmrtnosť rodičiek, ktorá niekedy dosahovala aj vyše 15 percent.
Rozdielna úmrtnosť
Nevysvetliteľným faktom bola rozdielna úmrtnosť na dvoch oddeleniach uvedenej kliniky. Zatiaľ čo na prvom oddelení, kam chodili na výučbu študenti medicíny, zomrelo v rokoch 1841 až 1846 okolo 10 % rodičiek, na druhom oddelení, na ktorom praxovali budúce pôrodné asistentky, bola úmrtnosť približne trojnásobne nižšia. Semmelweis si zaumienil, že tejto záhade príde na kĺb.
Rovnaké pitevné nálezy
Pitval mŕtvoly zomrelých žien a u všetkých zistil zápal pôrodných ciest, pobrušnice a ložiská hnisu v mozgu i v pečeni. Z toho si Semmelweis urobil záver, že horúčka je len sprievodným javom celkovej nákazy organizmu. Nevedel však prísť na to, čo túto nákazu spôsobovalo. Po príčinách nákazy pátral ďalšie dva roky, až nakoniec mu pomohla náhoda.
Kľúčom priateľova smrť
Vo februári 1847 zomrel Semmelweisov priateľ, súdny lekár J. Kolletschka, ktorého počas pitvy poranil študent skalpelom. Lekár o niekoľko dní zomrel na celkovú infekciu. Pitevný nález ukázal nápadnú podobnosť príznakov Kolletschkovej smrti s príznakmi zomrelých šestonedeliek. Semmelweis si uvedomil, že vlastne on sám, jeho kolegovia, ale hlavne študenti, prichádzajúci z pitevne priamo do pôrodných sál, sú prenášačmi smrtiacich baktérií.
Vysvetlilo to rozdielnu úmrtnosť
Hneď bolo zrejmé aj to, prečo na oddelení, kde praxovali budúce pôrodné asistentky (tie nechodili do pitevne), je úmrtnosť mamičiek podstatne nižšia. Semmelweisovi tiež „došlo“, že umývanie rúk mydlom nestačí na dôkladnú dezinfekciu a začal hľadať prostriedky, ktoré by takúto dezinfekciu zaručovali.
Zaviedol umývanie v roztoku chlóru
Po vyskúšaní rôznych chemikálií sa Semmelweis priklonil k používaniu roztoku chlóru a zaviedol povinné umývanie rúk týmto roztokom pred každým gynekologickým vyšetrovaním. Úspech bol temer okamžitý a do roku 1848 klesla úmrtnosť rodičiek na 1,3 %. Napriek tomuto úspechu sa u mnohých kolegov Semmelweis nedočkal uznania a dokonca mu nebol predĺžený jeho kontrakt asistenta. Aj o docentúru sa uchádzal márne – napokon bol menovaný len súkromným docentom s právom demonštrovať pôrod na tzv. fantómoch (figurínach).
Urazený odišiel do Budapešti
To ho však natoľko urazilo, že už päť dní po menovaní opustil Viedeň a presťahoval sa do Budapešti, kde sa stal primárom v jednej pôrodnici. V roku 1855 bol Semmelweis, už vtedy označovaný za záchrancu matiek, vymenovaný za profesora pôrodníctva na budapeštianskej univerzite, ktorá dnes nesie jeho meno.
Mal päť detí
V roku 1857 sa Semmelweis oženil s Máriou Weidenhoferovou, s ktorou mal päť detí. V roku 1860 vydal rozsiahlu (500-stranovú) knihu Príčiny, pojem a ochrana pred horúčkou šestonedieľok. Jeho myšlienky však prijalo len málo odborníkov. Týmto nepochopením bol Semmelweis veľmi rozčarovaný a jeho myseľ sa postupne zatemňovala.
Skončil na psychiatrii
Jeho telesný a duševný stav sa zhoršoval a napokon musel byť prevezený na psychiatrickú kliniku v Döblingu pri Viedni, kde krátko nato, 13. augusta 1865, zomrel (mal teda len 47 rokov). Osud to zariadil tak, že príčinou jeho smrti bola celková nákaza, vyvolaná banálnym poranením prsta. Trvalo štvrť storočia, kým boli Semmelweisom navrhnuté zásady uznané za správne a začali sa všeobecne uplatňovať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
