No aj keď vyrastala ako Blaváčka, je evidentné, že kus východniarskeho temperamentu v nej zaručene je. Najmladšej zo sestier Haasových, Zuzane, možno spočiatku hrozilo, že bude žiť v tieni svojej sestry - slávnej Bambuľky, no rozhodne sa tak nestalo. Sama si našla svoju cestu. A vôbec sa na nej nestratila. Je úžasný multitalent - herečka, hudobníčka, textárka, moderátorka, no hlavne veľmi sympatická mladá žena. Usmievavé slniečko aj napriek nevyliečiteľnej chorobe, cukrovke prvého typu. Neľutuje sa, žije naplno a neustále okolo seba šíri pozitívnu náladu.
V slovenskom šoubiznise rozhodne nie ste nováčik, odmala hráte a spievate, no intenzívnejšie ste sa dostali do povedomia až ako Sonička Jančová, obľúbená postava zo seriálu Panelák. Ako sa v tejto úlohe cítite?
- Hrá sa mi dobre, lebo to nie som ja. Vôbec v ničom. Ja som totálny opak toho, čo Sonička a pre herca je to práve preto pozitívne, že musí hrať niečo, čo v sebe má, ale neobjavil. Takže je to super.
Váš seriálový manžel Dutko je, mierne povedané, svojská postavička. Podvádza vás, klame, vystrája hlúposti... Vedeli by ste v reálnom živote existovať s takým človekom?
- Nie, nie. Ja by som za ním zavrela dvere hneď pri prvom prípade a ešte by som ho aj vykopla, aj kufre vyhodila a nič by po ňom nezostalo!
S Romanom Luknárom, ktorý ho stvárňuje, vám to však evidente spolu herecky dobre ladí...
- Sme zohratí a to aj mimo kamier. V šatni sa rehoceme, vymýšľame si fóry, ktoré sú potom v deji.
V Paneláku však už nie ste jediná Haasová, dá sa povedať, že tam nájdeme všetky tri sestry. Monika vstúpila do deja dosť zásadne a najstaršia Iveta je tam aspoň zastúpená svojím menom.
- Ono to bolo tak, že tú sestru Moniku (hrá ju Dada Duditšová, pozn. red.), mala pôvodne stvárniť naozaj moja sestra Monika. Ale keďže sa jej vtedy narodilo bábätko, mala pocit, že ešte nie je vhodné obdobie na hranie. No keďže ju tvorcovia naozaj chceli, tak vytvorili tretiu sestru a ja som si len povedala, že by sa nemusela volať Barbora, ako pôvodne malo byť v scenári, ale aby sa volala ako moja skutočná sestra - Iveta.
Práve Iveta, najstaršia z trojice, sa neživí hereckým chlebíkom. Nemá ambíciu skúsiť si to aspoň v Paneláku a pridať sa k vám?
- Ona je strašne šťastná v tom, čo robí, má v sebe harmóniu a nechce robiť niečo iné, ako to, čo študovala. Je výtvarníčka a robí to veľmi, veľmi dobre.
Keď zaznie meno Haasová, generácii súčasných tridsiatnikov okamžite napadne Bambuľka, ktorou sa preslávila vaša sestra Monika. Ako ste to vnímali, boli ste "len" Bambuľkina sestra? Alebo si vás mýlili?
- V prvom momente si nás naozaj mýlili. Iveta sa podobala skôr na otca a keďže my s Monikou sa navzájom podobáme viac, tak je prirodzené, že si nás aj dodnes pletú a našou úlohou je len stále dokolečka vysvetľovať a hovoriť nie, toto je táto a nie táto. No nemám s tým problém. A navyše, Monika mi raz povedala, že Bambuľka, ktorú hrala ako 4-ročná, bol vrchol jej hereckej kariéry...
Keďže ste najmladšou, dostávali ste tvrdý sesterský výcvik, alebo ste boli rozmaznávaný maznáčik?
- Ja som dostala všetko, aj výcvik, aj rozmaznávanie. Ale hlavne, čo je pozitívne, teraz, keď už mám tridsať, musím spätne povedať, že moje sestry sú tým mojím pravdivým zrkadlom. Keď niečo urobím, nepovedia mi bola si super, ale riadne mi „nandajú". Ani jedna to neurobí preto, aby som bola zničená, ale aby som bola lepšia. A musím povedať, že nikdy v živote sa mi ešte nestalo, žeby som vyletela do výšin a zostala tam. Keď sa niekomu stane, že je dlho hore, potom začnú choroby, drogy a iné nešťastie...
Takže sestry sú vaše najlepšie priateľky?
- Áno. Jednoznačne.
No určite sa viete aj pohádať. Na čom najčastejšie?
- Jasné, že sa vieme riadne pohádať. A na všetkom. Sú to drobnosti, ale keďže sme trojka, tak vždy sa nájde jedna, ktorá povie – takto to je a takto to bude. Dve sa hádajú a tretia to zastaví. Alebo, sú dve proti jednej. Takže my to motáme.
Keď sa všetky tri stretnete, to musí byť zaujímavé.
- To je, my sme aj s maminou taká haasovská mafia.
Ona je ten šéf rodinného klanu?
- Ako kedy... Šéf klanu, aby som priznala, je naša babička. To je dáma a tá vždy povie, ako to je. Ona mi napríklad povedala, že sa treba hádať, pretože tak sa vybíja veľa energie. Tam sa vyventilujú pľúca a je veľmi dobre, keď človek neustále neprikyvuje „áno, máte pravdu", ale príde aj k výmene názorov.
Viete sa po hádke dlho hnevať, alebo rýchlo vychladnete?
- Ako kedy, podľa toho, aká je hádka. Ale v tejto našej mafii je istota, že keď sa pohádate, nikdy to nie je myslené zle. Aj keď mi niekto strašne vynadá a moje ego to najskôr nevie prijať, aj tak sa dá veľmi rýchlo udobriť.
Každý klan má isté pravidlá, aké vládnu v tom vašom?
- Každá má svoju úlohu a každá ju robí veľmi dobre. Mojou úlohou je byť najmladšia, čo najmenej vedieť, lebo vždy sa to musím dozvedieť od starších, čo niekedy ťažko, naozaj veľmi ťažko znášam. Mám na starosti herectvo, spev a manažment. Monika je stredná, takže môže povedať staršej, aj mladšej, ale nesmie byť drzá na staršiu a jej úlohou je byť režisérka a choreografka a už aj herečka. A najstaršia Iveta, tá je hlava nás dvoch. Čiže, keď je nejaký problém, najskôr sa spýtam Ivetky. Keď mám problém vo vzťahu, idem za Ivetkou, ona je taká rozumná, harmonická.
Viete si predstaviť, že by ste sa ocitli v podobnej situácii ako vaša mama a mali by ste tri dcéry?
- Neviem. Podľa mňa tri baby, to je veľa. Ale mama vraví, že keď sú tri baby pokope, tak sa spolu vyhrajú. Takže vy ste sledovateľom toho, čo sa deje, prípadne rozhodcom. Mama povedala, že to nebolo až také ťažké, ale vložila do nás úplne všetko, čo sa dalo. Obdivujem ju.
Zatiaľ máte len jednu dcéru, Romanku. Na koho sa podala? Zdedila aj ona umelecké vlohy?
- Podobá sa na rodinu jej tatu (muzikant Roman Féder, pozn. red.), hovorí to veľa ľudí, no moja mamina tvrdí, že je po mne. A povaha? Dúfam, že charakter jej zostane taký dobrý a pozitívny, ako má teraz. Keďže má len šesť rokov, zatiaľ ju baví všetko a nič. Vždy sa pre niečo nadchne, urobí kúsok, ale potom sa k tomu nevracia, takže zatiaľ neviem.
Ešte neplánujete druhé dieťatko? Nechcete azda jedináčika?
- Tvrdím, že dieťa sa nedá plánovať, musí byť len chcené. A keď sa podarí, budem veľmi, veľmi šťastná.
Vy však už ste teraz šťastná, po boku vášho partnera Martina Kostku. Aké je to, keď herečka žije so záchranárom? Je pre vás oporou, alebo je to náročné?
- Ako kedy. Človek, ktorý zachraňuje, je úplne iný k cudzím ľuďom, ako k rodine. Keď je s blízkymi, tak sa viac bojí. Takže je to oveľa ťažšie. Martin je v takých prípadoch akýsi chladný, rozvážny, dáva pozor. A ja som z toho prečítala, že sa vtedy veľmi bojí a nechce dať do toho emóciu, čo mne chýba. Lebo vtedy potrebujete objatie. On mi tvrdí, že vlastne vtedy je ako paralyzovaný. Takže neviem, či je to výhoda, ale zase na druhej strane vie, čo treba robiť, vie, komu zavolať. Keď som bola prednedávnom chorá, prišiel za mnou oficiálne ako záchranár a na druhý deň sa o mňa staral ako partner.
Váš bývalý manžel bol od vás dosť starší, Martin je rovesník. Vplýva partnerov vek aj na ženu, zmenili ste sa pri ňom?
- Nesúvisí to celkom s vekom, asi v tom prvom prípade som sa prepočítala, to máte pravdu. Ale väčšinou to súvisí s tým, že akéhokoľvek máte partnera, tak sa tomu človeku chcete prispôsobiť. Je iný, má inú rodinu, inak prejavuje emócie, takže určite som sa zmenila.
Toto leto ste s ním napríklad absolvovali adrenalínovú dovolenku na motorke. Nebáli ste sa?
- Ja som absolútne adrenalínový typ. Takže keď mi to ponúkol, hneď som vyskočila, s výkrikmi super, bomba, teším sa. Zo zdravotných dôvodov nemôžem robiť iné adrenalínové veci, ako je napríklad bungie jumping, takže toto bola prijateľná forma.
Vy by ste naozaj skočili na lane, ak by ste mohli?
- Jasné! Panebože, bez váhania! Aj z lietadla! Len kvôli cukrovke nesmiem. V živote je podľa mňa adrenalín podstatný. Aj keď je človek pokojný, vždy to nejako treba rozprúdiť a ukázať, ešte žijem, ešte dýcham, niečo vymyslím. Ten adrenalín mi pomáha.
Vy ste však priam jadrová elektráreň, energie máte na rozdávanie. Ste nielen herečka, ale aj speváčka, muzikantka, spisovateľka, textárka, moderátorka. Čo je vášmu srdcu predsa len najbližšie?
- Ruku do ohňa by som dala za herectvo, no aj to ostatné mám rada. Ak to nepíli uši a nikomu neubližuje, tak to budem robiť.
Pri takejto všestrannosti sa rozhodne nenudíte, čo napĺňa tieto vaše dni?
- S mojou kapelou Susie band, moje meno je tam preto, aby sa mi ju niekto nezobral, (smiech) chystáme cédečko, ktoré by malo byť nadčasové. Čiže bude to stará muzička urobená trochu modernejšie, aby ju počúvali aj dnešné decká, aby vedeli, z čoho vznikla súčasná hudba, že zo starého džezu, a tak. Robím takú osvetu. Pripravujem cédečko pre detičky do auta z autorských vecí divadla Haaf, ale s mojím budúcim manželom sme skúsili aj organizovanie husacinkového festivalu v Slovenskom Grobe.
S budúcim manželom? Takže už je na obzore svadba?
- Keď poviem, že je to priateľ, tak to je také 20-percentné, že ho kedykoľvek môžem poslať k vode. A keď poviem, že je to snúbenec, tak je to také srandovné. No keď poviem, že je to budúci manžel, tak to je také, že: "Á, dobre, rešpektujeme ho."
A vy ho rešpektujete vo všetkom?
- Áno! A naozaj vo všetkom. Keď to nie je človek, ktorého rešpektujete, tak nemá význam s ním byť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
