Adam z obce na východnom Slovensku zistil, že je homosexuál, na strednej škole.Kým človek dôjde do jasného štádia, že je homosexuál, musí prejsť rôznymi fázami.Najprv prichádza fáza pochybností. Človek veľa rozmýšľa a hľadá sa.Neskôr nastupuje fáza overovania.A potom rôzne experimentovanie.Definitívny názor príde väčšinou, keď je už človek dospelý a samostatne fungujúci.

„Začali ma priťahovať viac chlapci ako dievčatá a s dievčatami som bol vždy len veľmi dobrý kamarát,“ začal svoje rozprávanie Adam.

Z východu sa odsťahoval do Čiech. „Pred okolím to už neskrývam. Tu, kde žijem dnes, to okolie akceptuje. Berú ma takého, aký som, ba opačne, človek má dokonca pocit, že ho majú ľudia radšej.“

Ale prečo to doma v svojej rodnej dedine tajil a skrýval sa? „Kvôli ľuďom, nie kvôli rodine a známym, ale kvôli tým druhým. Ľudia sú zákerní,“ zdôveril sa.

Nechce, aby sa jeho rodičia museli trápiť kvôli tomu, ako by sa na nich pozerali ostatní ľudia, zvlášť v podmienkach malej obce. „Nechcem aby sa trápili, aj keď ja som šťastný. A povedať im to určite raz plánujem, dokonca v najbližšom čase. Chcem, aby vedeli, že som šťastný.“

Rodičom to nepovedal, lebo ich chcel chrániť pred okolím

Aké je to mať vzťah na východnom Slovensku, to nevie posúdiť. „ Všeobecne ale Slováci, a zvlášť východná časť zeme, ešte nie sú pripravení akceptovať to, že niekto cíti sympatie k rovnakému pohlaviu. Jednak kvôli výchove a konzervatívnemu postoju cirkvi. Nie terajšej, ale tej, ktorá je v srdciach ľudí staršej generácie,“ myslí si Adam.

Takže strach z takejto pravdy je veľký, obavy takisto. „A reakcia našich? Ak im to poviem? No, úprimne, čo mi môžu urobiť? Vydedia ma? Alebo odmietnu? Veď teraz žijem doslova vo vyhnanstve, ako vyvrheľ. Môže byť ešte horšie, ako to je? Ak sa s tým nezmieria, bohužiaľ, ja sa asi ťažko zmením. Ak to pochopia časom, len dobre. A ak si uvedomia, že som predsa len ich syn a začnú ma takého brať a ja budem raz môcť prísť na Slovensko s partnerom, asi budem plakať šťastím...“

Je to ale hudba ďalekej budúcnosti. „Čo sa týka rodičov, vôbec neriešim otázku toho, ako to prijmú, skôr riešim problém, aby sa netrápili ani kvôli mne, ani kvôli rečiam a pohľadu ľudí,“ dodal Adam, no na záver povedal: „Veď ani cirkev homosexualitu neodsudzuje, pretože súdiť môže len Boh. Homosexuálov akceptuje, aj keď homosexualitu neschvaľuje.“

Homosexuál so sebou často bojuje

Hľadanie sexuálnej orientácie patrí k prirodzenému vývinu človeka a kto sa líši od väčšiny, bude mať to hľadanie veľmi ťažké.

Potrvá dlho, kým svoju odlišnosť prizná sám sebe, kým ju prijme ako samozrejmú, prestane sa pre ňu trápiť a napokon ju prizná aj okoliu. „Ak príde malé dieťa za rodičmi a povie, že je gay, tak to zväčša nebude pravda, pretože malé dieťa to ešte nemôže vedieť. Mohlo to len niekde počuť,“ informovala psychologička Nataša Grajciarová.

Skôr ako si niekto uvedomí svoju odlišnú orientáciu, musí si ju hlavne urovnať a ujasniť v sebe. „Často takýto človek vedie ťažký vnútorný boj. Nie je to pre neho ľahký proces,“ uviedla N. Grajciarová.

Obdobie chlapčenských vzťahov môže byť metúce

Chlapci okolo pätnásteho roku prechádzajú do obdobia chlapčenských vzťahov.

„Je prirodzené, že niekedy sú tie priateľstvá chlapcov tak intenzívne, a niekedy aj tak obdivné, že chlapec začne obdivovať svojho staršieho kamaráta až na hranici zamilovanosti. Všetky vlastnosti, čo na ňom vidí, si od neho berie. Chlapci si to môžu zamieňať naozaj až so zamilovanosťou,“ zdôraznila psychologička.

Muž s pochybnosťami svojej orientácie sa orientuje až do dvadsiatky ako na tom je. Keď nakoniec sám v sebe prijme pravdu, býva to pre neho veľká úľava.

Ako vyjsť s pravdou na svetlo sveta?

Vyrovnať sa s tým však musia aj jeho rodičia. Psychológovia sa zhodujú, že aj rodičia potrebujú čas. Je totiž rozdiel, keď teoreticky uvažujeme o homosexualite a tvrdíme, že nám „nevadí“, a keď sa oproti vám posadí vlastný potomok a povie vám, že je inak sexuálne orientovaný.

A ako to vlastne povedať? „Veľmi to závisí od pováh rodičov. Aká je ich tolerancia k tejto problematike. Ale vždy je to o priamom rozhovore,“ poradila psychologička. Neodporúča však žiadne náznaky.

„Je lepšie, keď sa to povie priamo. Treba nájsť okamih dobrej pohody a skúsiť opatrne pohovoriť si o tom s rodičom, ovšem, ak si myslí, že by to rodič mohol pochopiť,“ povedala Grajciarová. Dnes sa homosexualita dosť propaguje. „Je to in, je to cool. Niektoré povahy si takto na sebe zakladajú, ale to je výnimočné,“ dodala psychologička. U chlapcov sa homosexualita prejavuje viac ako u žien.

ZISTILI SME

Čo je homosexualita?

Homosexualita je (spravidla trvalá) pohlavná náklonnosť jedinca k osobám toho istého pohlavia. Je sprevádzaná rovnakými citovými a partnerskými vzťahmi ako pri heterosexualite.

V lekárskom (psychiatrickom) a sexuologickom význame sa pod pojmom homosexualita rozumie prevažujúca alebo výhradná erotická citlivosť voči osobám rovnakého pohlavia.

Za priaznivých okolností býva spojená so schopnosťou vytvárať plnohodnotný citový vzťah s osobou alebo osobami toho istého pohlavia, porovnateľný s citovými vzťahmi heterosexuálne zameraných osôb rôzneho pohlavia.

Za nepriaznivých okolností môže viesť k neurotizácii, asociálnemu spôsobu života alebo k samovražde homosexuálne zameranej osoby a k rôznym formám spoločenského odmietania, stigmatizácie alebo i k vážnemu ohrozeniu jej života zo strany spoločenského okolia.

V minulosti bola homosexualita vnímaná ako zvrátenosť či duševnú chorobu, a to najmä na konci 19. storočia.

Najmä v moslimských krajinách (podľa šaríje sa dodnes trestá smrťou) a spravidla v krajinách s nízkym stupňom ekonomického rozvoja je negatívne vnímaná alebo sú príslušné osoby prenasledované.

K prejavom homosexuality má negatívny postoj aj katolícka cirkev. Homosexualitu ako normálny prejav vnímali v starovekom Grécku. Dnes je vo väčšine krajín OECD bežná, existujú tzv. registrované partnerstvá alebo homosexuálne manželstvá i s adopciou detí.

VEDELI STE?

Krajiny, v ktorých je možné uzavrieť homosexuálne manželstvá

V Európe možnosť homosexuálneho manželstva existuje v Holandsku, Belgicku a v Španielsku. Registrované partnerstvá sú vo Veľkej Británii, Nórsku, Švédsku, Dánsku, Fínsku, Islande, Nemecku, Česku, Slovinsku, Luxembursku, Švajčiarsku, Francúzsku a v Portugalsku.

Momentálne sa o zavedení zákonnej regulácie vzťahov osôb rovnakého pohlavia uvažuje aj v Írsku a diskusie prebiehajú aj na Slovensku.

Adopcie detí sú dovolené v Spojenom kráľovstve, Švédsku, Dánsku, Holandsku, Belgicku a v Španielsku.

Mimo Európy sú manželstvá vrátane adopcií v Kanade a v Juhoafrickej republike, registrované partnerstvá v niektorých štátoch USA, Argentíne, Novom Zélande a niektorých častiach Austrálie.

Pápež bol proti takýmto manželstvám

Pápež Ján Pavol II. bol jedným z hlavných kritikov homosexuálnych manželstiev. Vo svojej poslednej knihe, Pamäť a identita, Ján Pavol II. opisuje „nátlak“ na Európsky parlament, aby povolil homosexuálne manželstvo.

Agentúra Reuters citovala pápeža: „Je legitímne a nevyhnutné opýtať sa seba samého, či to nie je časť novej diabolskej ideológie, možno viac vnútornej a skrytej, ktorá skúša postaviť proti sebe ľudské práva proti rodine a proti človeku.“

FAKTY

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.