Zahraničné cesty ministrov, prípadne o jednu-dve šarže nižšieho personálu majú, samozrejme, svoje veľké čaro. Povedať, či sú poznávacími zájazdmi tak dve tretiny, alebo až tri štvrtiny zo všetkých výjazdov, sa nedá od oka. Pravda ale zrejme leží niekde medzi... To je ódium demokracie. (Stále) najlepší model usporiadania spoločnosti nie je lacný. Nielen na Slovensku (a v Grécku), ale kdekoľvek.

To je jedna vec, s ktorou súvisí, že zvlášť dnes sa každé hýrenie môže trojnásobne vypomstiť. Celkom iná vec je, ak si hlava štátu zmyslí, že zbor ministrov je trieda základnej školy, v ktorej on, prísny riaditeľ, zjedná disciplínu. Zrušiť zahraničné cesty ľuďom, ktorí nesú ústavnú zodpovednosť, je akoby signál verejnosti, že títo sú ako maloleté deti, treba ich kontrolovať, aby sa zbytočne po svete (po ulici) netúlali.

Aj keď si nikto nemyslí, že pobyt štátnej tajomníčky na konferencii o rodovej rovnosti v Monaku je presne to, čo pomôže Slovensku, vo vzťahu ústavných orgánov je úplne absurdné, aby jeden druhému nieže rušil cestu, ale vôbec podpisoval povolenie k účasti. To je o základnej vážnosti týchto ľudí a orgánov, štábnej kultúre. Aj v rámci vlády, či v súkromnej firme, ak nadriadený nevidí zmysel v nejakom výlete podriadeného, tak sa to vybaví bez aféry. Je možné, že Dzurinda niekedy zamietol Ježovicovi (št. tajomník) cestu. Ale zaiste nie tak, že sa o tom ešte dozvedel celý štát...

Reč hovorcu Trubača, že „keďže nejde o formálnu kompetenciu, prezident musí každú žiadosť individuálne posúdiť“, je mimo misu. Samozrejme, že vzhľadom na to, že ide o vysokých ústavných činiteľov, je taká kompetencia, aj keď ju dostal, čisto formálna. Gašparovič, ani keby mal stokrát lepší rozhľad, než aký ho zdobí, nemôže tušiť, čo má ten-ktorý funkcionár rozjednané a na akom kongrese či podujatí je najlepšie sa vyskytnúť, aby to či ono dosiahol.

Problém s prezidentom je, že nevie krotiť ani tlmiť svoju vášeň k „pravicovej“ garnitúre. Tento čiastočný „zákaz vychádzania“ je infantilnosť, smiešna schválnosť (napokon, naozaj sa ušetrí pár eur). Príbeh nemocníc a zrejme aj teplární (privatizácia) ale naznačuje, do akého chaosu môžu štát uvrhnúť hlboko antisystémové kompetencie štátnej hlavy, ktorá je taká, aká je. Antisystémové, keďže na dozor nad vládou je NR SR. Nasadenie, s akým sa Gašparovič ujal nových právomocí, je dodatočný argument, ako SDKÚ, KDH a Most svoj prevrat nedomysleli.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.