Je to výborný plavec, potápač, ktorý vydrží dlho pod vodou. V Európe žije vydra riečna. Sotva sa nájde taká rýchla ryba, ktorá by jej ušla. Pohybuje sa ticho a v rybníku dokáže v najväčšej tichosti vychytať všetky ryby bez toho, aby to niekto zbadal.
Žijú na brehoch riek a morí a sú rozšírené okrem Austrálie a najkrajnejšieho severu na všetkých svetadieloch. Sú čulé aj v zime, keď lovia pod ľadom. Veľmi podobným spôsobom žije v neregulovaných riekach Kanady a USA vydra kanadská. Významným kožušinovým živočíchom je vydra morská, ktorá vychádza na vzduch len zriedka. V mori loví, žerie, spí i rodí mláďatá. Pôvodne bola veľmi hojná v príbrežných vodách Tichého oceánu od Kalifornie smerom na sever až po Beringov ostrov a na juh po Japonsko. Dnes práve kvôli kožuchu je takmer vyhynutá. Na rozdiel od riečnych, morské žijú v skupinách. Aby ich vlny v spánku nerozohnali, držia sa plávajúcich chalúch alebo morských rias. Ich potravou sú kôrovce, ryby, ježovky a mäkkýše. Pri rozbíjaní tvrdých lastúr používajú zaujímavý spôsob. Plávajú ležiac na chrbte, na prsia si dajú ploský kameň a lastúru. Do predných labiek vezmú iný kameň a tlčú ním dovtedy, kým sa nedostanú k mäkkému obsahu.
V našom podnebnom pásme sa vyskytuje vydra riečna, ktorá okrem Európy obýva tiež podstatnú časť ázijského kontinentu a fragment na severozápade Afriky. Na Slovensku je rozšírená na väčšine územia. Najvýznamnejšou lokalitou je Orava, ale darí sa jej aj na Toryse, Topli, Poprade či Dunajci.
Kožu si nikdy nezamočí
Dospelý jedinec váži okolo 5 - 10 kg, samce 8 - 12 kg. Dĺžka tela dosahuje zvyčajne 120 cm, samec viac ako 130 cm. K tomu treba prirátať hrubý chvost od 27 do 50 cm. Má nízke silné nohy a hlavu s malými uškami. Medzi prstami nôh má plávacie blany a po bokoch papuľky hmatové chlpy. Vydrie dlhé fúzy sú veľmi citlivé a pomáhajú jej sledovať pohyby koristi za temna alebo v zakalenej vode. Zachytáva nimi vlnenie. Celé telo je pokryté hustou a jemnou srsťou. Dlhé a pevné chlpy vydrieho kožucha sú dôkladne premastené, preto odpudzujú vodu. Srsť je natoľko účinnou ochranou pred vodou, že koža vydry sa nikdy nenamočí. Pod vodou dokáža preplávať až 400 metrov bez toho, aby sa musela nadýchnuť. Nevynorí sa aj šesť minút. Na krátke vzdialenosti dosahuje rýchlosť od 12 do 16 km/h. Z našich cicavcov sú najlepšie vybavené pre život vo vode. Pomerne veľa času strávia aj na zemi.
Vydry vydávajú rozličné zvuky od pískania až po mravčanie. Dožívajú sa 15 až 20 rokov a sú aktívne najmä za súmraku a v noci. Iba ojedinele v zime aj cez deň. Ich samotársky život sa mení iba v období rozmnožovania a výchovy mláďat. Samica ich máva dve až štyri, ktoré sa osamostatňujú po siedmich mesiacoch. Šesť týždňov sú úplne odkázané na matku. Otca nezaujímajú. Úplne samostatné sú ako ročné. Párenie môže byť celoročne.
Dômyselné stavby
Brloh si vyhrabáva do brehov najmä tečúcich, ale aj stojatých vôd bez ohľadu na nadmorskú výšku. Vchod má pod vodou. Ako úkryt slúžia podzemné nory, ale často využíva aj povrchové v hustej pobrežnej vegetácii. Každý jedinec potrebuje viac útočísk, ktoré sa menia v závislosti od ročného obdobia, veku i pohlavia. Otvor do podzemnej nory s priemerom nad 10 cm je často medzi a pod koreňmi stromov, jedna chodba vyúsťuje priamo do vody. Dva až tri metre dlhá nora má na konci široké, trávou a machom vystlané ležovisko. Chýbať nemôže jedna zvislá vetracia šachta. Sú to veľmi hravé živočíchy a s obľubou sa kĺžu po blate či ľade alebo snehu po bruchu. Kĺzačky v snehu merajú aj 20 m, v blate na brehu 1 - 2 m.
Vydra je mäsožravá šelma, stojaca na vrchole vodného potravinového reťazca. Živí sa prevažne rybami. Denne skonzumuje 1 - 1,5 kg potravy. Na koristi hoduje na vyvýšených miestach, obyčajne na kameni uprostred vody. Najobľúbenejšou pochúťkou sú úhory. Nepohrdne ani rakmi, vodným hmyzom, žabami, vodným vtáctvom a neraz uloví aj králika. Jej teritórium je veľké kvôli pobrežnému spôsobu života. Samce operujú približne na 15 km, samiciam stačí zhruba polovica územia. Nie je vylúčené, že časť zdieľajú spoločne. Príbuzné samice žijú niekedy v skupine. Vydry podnikajú veľké kontrolné obchôdzky hraníc a značkujú si ich trusom. Samica s mláďatami obsadzuje menší revír vnútri veľkého, ktoré patrí jej samcovi.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
