Ide o ponorky s jadrovým pohonom, plaviace sa väčšinu času v hlbinách oceánov a nesúce na svojich palubách tie najničivejšie jadrové zbrane. Takýmito ponorkami disponujú v súčasnosti USA, Rusko, Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Čína.
Potopilo sa ich osem
Tragické havárie sa bohužiaľ nevyhli ani týmto podmorským kolosom. Doteraz sa potopilo osem jadrových ponoriek (jedna z nich bola zámerne), z toho dve americké, štyri sovietske (teda za éry Sovietskeho zväzu) a dve ruské. Druhou najtragickejšou (podľa počtu obetí) haváriou jadrovej ponorky bola havária ruskej ponorky Kursk, ktorá sa potopila 12. augusta 2000 v Barentsovom mori.
Dokončená po rozpade ZSSR
Povedzme si najprv niekoľko technických údajov o tejto ponorke, ktorá bola jedným z prvých vojnových plavidiel, dokončených po rozpade Sovietskeho zväzu (ZSSR). Ponorka s oficiálnym označením K-141 Kursk patriaca do triedy Antej (v kóde NATO nazývanej Oscar II) sa začala stavať v lodeniciach v Severodvinsku neďaleko Archangelska v roku 1992. Na vodu bola spustená v máji 1994 a formálne bola námorníctvom prevzatá 30. decembra uvedeného roku a zaradená do Severnej flotily.
Najväčšie útočné ponorky
Ponorky triedy Antej boli (resp. ešte sú) najväčšími útočnými ponorkami, aké boli kedy skonštruované. Dĺžka ponorky je úctyhodných 155 metrov, jej šírka je 18,2 m, ponor (pri plavbe na hladine) je deväť metrov. Výtlak na hladine plávajúcej ponorky je okolo 13 400 ton, výtlak ponorenej ponorky je 18 000 ton. O tom, do akej hĺbky sa ponorka spomenutej triedy môže ponoriť, existujú len odhady – tie siahajú od 300 do 500 metrov.
Dva jadrové reaktory
Zdrojom energie na pohon ponorky sú dva pretlakové vodné reaktory OK-650b, ktoré vyrábajú paru pre dve parné turbíny, každú s výkonom 190 MW. Turbíny poháňajú generátory na výrobu elektrickej energie pre hnacie elektromotory, poháňajúce dve sedemlistové vrtule. Ponorky triedy Antej môžu pri plavbe pod hladinou dosahovať rýchlosť (vraj) až 32 uzlov (úctyhodných 59 km/h), maximálna rýchlosť plavby na hladine je 16 uzlov (okolo 30 km/h).
Sú vraj nepotopiteľné
O ponorkách tejto triedy sa zvykne tvrdiť, že sú nepotopiteľné, a to najmä preto, lebo majú dvojitý trup. Vonkajší trup s hrúbkou len 8,5 mm je zhotovený z korózii odolnej nikel-chrómovej ocele s takými magnetickými vlastnosťami, ktoré podstatne sťažujú jej objavenie pomocou magnetických detektorov. Vnútorný oceľový trup má hrúbku steny približne 50 mm. Medzi obomi trupmi je dvojmetrová medzera. Do výzbroje ponorky patrí 24 protilodných striel P-700 Granit s plochou dráhou letu, štyri vrhače torpéd priemeru 533 mm a dva na 650 mm torpéda.
Cvičenie v auguste 2000
Ponorka Kursk bola jedným z plavidiel, ktoré sa v auguste 2000 zúčastnili na najväčšom námornom cvičení svojho druhu od rozpadu Sovietskeho zväzu. Na cvičení sa podieľali štyri útočné ponorky i vlajková loď celej flotily, bitevný krížnik Peter Veľký. Ráno 20. augusta mala ponorka Kursk vypáliť dve slepé torpéda na spomenutý krížnik. Do torpédometu č. 4 bolo vložené torpédo, ktoré však malo netesnosť na palivovom systéme. Koncentrovaný peroxid vodíku, slúžiaci ako okysličovadlo pre palivo (kerozín) hnacieho motora, sa začal katalyticky rozkladať, pričom vznikala para a kyslík.
Výbuch zaregistrovali seizmické stanice
Vzniknutý pretlak roztrhol palivovú nádrž, pričom došlo k výbuchu, ktorý zodpovedal detonácii 100 až 250 kg TNT a bol seizmickými stanicami (vzdialenými stovky kilometrov) zaregistrovaný ako otrasy intenzity 1,5 až 2,2 stupňa na Richterovej stupnici. Keby boli správne zavreté vnútorné dvere torpédovej šachty, boli by pravdepodobne túto explóziu zachytili. To sa však nestalo a výbuch okamžite zabil sedem mužov v prvom oddelení a značne poškodil aj druhé oddelenie ponorky.
Bója zlyhala
Núdzová bója, ktorá mala byť v prípade havárie automaticky vypustená, zlyhala a tak poloha ponorky, ktorá klesla na dno do hĺbky len sto metrov, nemohla byť hneď určená. Približne 135 sekúnd po prvej explózii došlo k druhej explózii (vybuchlo niekoľko torpédových hlavíc), ktorá mala silu 3,5 až 4,4 stupňa na Richterovej stupnici. Tento výbuch zdemoloval tretie a štvrté oddelenie a zabil tam sa nachádzajúcich mužov.
Priečka k reaktoru vydržala
Priečka k piatemu oddeleniu, v ktorom boli umiestnené dva reaktory, však vydržala, čo pravdepodobne zabránilo jadrovej katastrofe. Obidve explózie prežilo 23 mužov v šiestom až deviatom oddelení. Kapitán Kolesnikov nechal o ich osude zápisky. Nikto však nedokáže povedať, ako dlho ostali títo muži nažive. O osud „mlčiaceho“ Kurska sa velitelia ostatných plavidiel začali zaujímať až večer kritického dňa.
K ponorke až druhý deň
Záchranná loď Rudnickij s dvomi záchrannými ponorkami prišla na miesto nešťastia až na druhý deň ráno, ale ani jednej z nich sa nepodarilo pripojiť sa k záchrannému prielezu. USA i Spojené kráľovstvo ponúkli Rusom využitie svojich záchranných ponoriek, ale boli odmietnuté. Nakoniec však Rusko prijalo pomoc britskej vlády a potápači týchto krajín sa 20. augusta dostali k únikovému prielezu deviateho oddelenia, pričom následne konštatovali, že aj toto oddelenie je zaplavené a nádej na nájdenie preživších námorníkov už neexistuje.
Trup vyzdvihli Holanďania
Trup ponorky bol – po odrezaní zničenej prednej časti – na jeseň roku 2001 vyzdvihnutý z morského dna holandskými záchrannými spoločnosťami Smit International a Mammoet a odtiahnutý do lodeníc v Rosljakover pri Murmansku. Havária jadrovej ponorky Kursk si vyžiadala životy všetkých 118 členov posádky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
