Žiadne novoročné predsavzatia. Svoj život zmením už teraz!
Čo som najviac za posledné roky zanedbala? No jasné. Domácnosť. Takže už vieme, kde začať. Treba od základov všetko vygruntovať. Už len nezaváhať a rýchlo od slov k činom. Kým nestratím odhodlanie, rýchlo vypisujem dovolenkový lístok. Aspoň na týždeň. Zákerne podsúvam rovnaký dovolenkový lístok aj mojej, ešte nič netušiacej polovičke. Jeho vidina o týždni polihovania na gauči sa rýchlo rozplýva po tom, čo ho oboznámim s mojimi plánmi.
V krčme akože nenápadko nadhodím tému maľovanie. Kamoš Ďuri sa chytá a veľkodušne ponúka pomoc. Už niet kam ujsť. Kocky sú hodené. Od pondelka maľujeme.
Prvý problém. Ďuri oznamuje, že príde v pondelok ráno. O deviatej! Nám, čo chodíme spať v noci o tretej. No čo už. Otvárame mu ráno ešte v pyžamách. Tento pracovný uvítací úbor nám vydrží celý týždeň.
Prvý deň je nákupný. Ďuri ako odborník radí, čo vziať. Rozhodol sa pre takmer celý sortiment, čo mali v ponuke. Netušila som, koľko toho dokáže svetový chemický priemysel vyprodukovať. Nechcite vidieť ten účet.
Deň druhý. Presúvanie nábytku. Zákerne sa odhaľujú všetky miesta, kam mop roky nezavítal. Nestíham vyberať zákruty s prachovkou a vedrom. Pokožku na rukách mám popraskanú, zázračné krémy už nepomáhajú. Pri rozoberaní skríň v spálni sa zrazu ozve záhadný praskot. Sektor so zrkadlom sme odlomili. Medzi skrine ho už nik nevmontuje späť. Nevadí. Nie je nič horšie, ako zrkadlo v spálni. Už len to mi chýba, ráno čo ráno zavadiť pohľadom o svoj ksicht. Zrkadlo pôjde pekne do chodby. Tam nebude zaznamenávať môj vstávací imidž, ale pracovný. Na ksichte už namaľovaný človek, učesané vlasy... Už dávno malo byť to zrkadlo v chodbe.
Ďalší záhadný zvuk vydávajú pri sťahovaní rošty z postelí. Kamsi do nenávratna odstrelilo nejaké skrutky. Nič to. Aj tak by sme nevedeli, kam ich namontovať. Rošty sa už síce nedajú polohovať, ale však aj tak sme túto ich funkciu nikdy nevyužívali.
Deň tretí - nanášame prvý, neutralizačný náter. Drahý číta hrôzostrašný návod. Zoberie si z neho len jedno - náter má vraj mierne leptavé účinky. Minichodbičku ním preto natiera štyri hodiny. Aby nebodaj nenakvapkal na seba alebo podlahu. Beriem štetec a cákam ním, kde príde. Na ruky, ksicht, podlahu... Všetko vydržalo, nikde nič vyleptané. Drahý pochopí a intenzívne naberá na obrátkach. Za zvyšné štyri hodiny už natrie zvyšok bytu.
Deň štvrtý. Potichu dúfam, že sa konečne začne maľovanie. Žiadne také. Na rad prichádza náter penetračný. Vidina konca a kvačkania nových záclon na umyté okná sa vzďaľuje do nekonečna... Sarkastických odpovedí na moje naivné a zbytočné otázky pribúda. A tak pod zámienkou písania fejtónu radšej unikám do práce.
P.S: Doterajšie škody - odlomené zrkadlo, pokazené posteľné rošty, jeden stratený skrutkovač, spálené rezne (v tej kuchyni sa fakt niet kde pohnúť), vysušená a popraskaná pokožka, svalovka komplet celého tela... Doterajší prínos - aspoň špina je už preč. Záver - priebežné záväzky sú rovnako frustrujúce ako tie novoročné.
Autor: Klaudia J. Mojšová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
