Mal skutočne mimoriadne široký odborný záber: študoval zvukové vlny, subjektívne zrakové vnemy, povrch kože, závrat, držanie tela a rovnováhu, následky poranenia mozgu, účinky liekov, fyziológiu sluchu a reči, vývoj a zloženie vtáčieho vajca, ústrojnosť rastlín, vnímanie priestoru a pohybu, skladbu tkanív, trávenie, obeh krvi a dýchanie, fyziologický základ spánku a bdenia. Ovplyvnil aj antropológiu, botaniku a zoológiu, navyše písal básne a prekladal poéziu z nemčiny a taliančiny. Čech Jan Evangelista Purkyně.
Narodil sa 18. decembra 1787 na zámku v Libochoviciach, kde bol jeho otec správcom šľachtického panstva. Otec mu však zomrel, keď mal šesť rokov. Ako jedenásťročný odišiel Jan Evangelista na piaristické gymnázium v Mikulove, kde sa prejavil aj ako talentovaný huslista a spevák chórového zboru.
Učil sa jazyky
Pôvodne vedel len česky, ale čoskoro sa naučil dva najdôležitejšie vyučovacie jazyky, latinčinu a gréčtinu. Neskôr sa naučil aj taliansky a francúzsky. V svojich dvadsiatich rokoch ale z rádu odišiel. Potom sa živil ako vychovávateľ v šľachtických rodinách, pričom jeden z jeho zamestnávateľov nasmeroval jeho záujem k lekárstvu. V rokoch 1813 až 1818 študoval medicínu v Prahe.
Profesúre bránilo vlastenectvo
Po promócii pracoval ako asistent pre anatómiu a fyziológiu, kvôli svojim vlasteneckým názorom sa však márne uchádzal o profesúru. Napokon bol v roku 1823 angažovaný na mimorakúskej univerzite, kde sa stal profesorom fyziológie a patológie vo vtedy pruskom meste Vratislav (dnešný poľský Vroclav).
Zoznámenie s Goethem
V tom istom roku sa Purkyně stretol s Wolfgangom Goethem, ktorého priateľstvo si veľmi vážil. V roku 1827 sa oženil s Júliou Rudolphi, s ktorou mal štyri deti. V roku 1832 získal výkonný mikroskop a na vroclavskej univerzite (kde ho ako „Rakúšana“ prijali najprv veľmi chladne) zriadil experimentálno-fyziologický inštitút, ktorý si čoskoro získal svetové renomé a bol označovaný za kolísku histológie v strednej Európe.
Bunky považoval za základ života
Jeden zo svojich najvýznamnejších objavov prezentoval Purkyně v roku 1837 na zjazde nemeckých prírodovedcov a lekárov v Prahe, na ktorom medzi prvými na svete prisúdil bunkám základný význam pre život. Vo Vroclave študoval Purkyně aj fyziológiu videnia, hmat a pocity závratu. V roku 1823 publikoval prácu o analýze odtlačkov prstov a v roku 1833 objavil potné žľazy.
Spoznal úlohu snov
Purkyňovo meno žije v mnohých odborných výrazoch: ide napríklad o Purkyňove vlákna v srdci, Purkyňove bunky v malom mozgu, Purkyňov jav (zmena pomernej svetlosti farieb pri adaptácii oka na tmu) či Purkyňov osový valec v nervových vláknach. V jednej zo svojich prác zdôraznil Purkyně osviežujúcu a liečivú funkciu snov pre duševnú rovnováhu.
Povolaný do Prahy
V októbri 1849 bol Purkyné povolaný späť na lekársku fakultu v Prahe, kde založil fyziologický ústav. Po roku 1853 začala nad jeho výskumnou prácou prevažovať organizačná a národno-buditeľská činnosť i vydávanie časopisu Živa, ktorý založil. Stal sa členom londýnskej Kráľovskej spoločnosti, viedenskej i parížskej akadémie vied (nabádal k vytvoreniu takejto akadémie i v Čechách), poslancom zemského snemu a nositeľom rytierskeho radu.
Lekárstvo ako verejný záujem
Purkyně presadzoval na tú dobu revolučnú myšlienku, že lekárstvo musí byť verejným záujmom s cieľom zabezpečiť zdravie a telesnú zdatnosť celého národa. Purkyně môže byť považovaný aj za priekopníka animovaného filmu. V roku 1861 nechal podľa svojich nákresov vyrobiť kotúč, zobrazujúci animovanú sekvenciu činnosti ľudského srdca – bol to prvý prípad použitia tejto techniky na vedeckú výučbu.
Básňam ťažko rozumieť
Ako jeden z mála českých vedcov prijal Purkyně Darwinovu evolučnú teóriu. Treba spomenúť aj to, že v Purkyňových básňach sa vyskytuje veľa neprirodzených neologizmov a podivných slovných tvarov, čo sťažuje porozumenie jeho tvorby. Purkyně bol len niekoľko dní pred svojou smrťou rakúskym cisárom povýšený do rytierskeho stavu. Jan Evangelista Purkyně, považovaný za spoluzakladateľa cytológie, zomrel v Prahe a pochovaný je na vyšehradskom Slavíne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
