niečo také existuje.“
Áno. Hahahaha. FORMÁLNE neexistujú. Už sme si mysleli, že sú registrované na min. vnútra... No. Čo sa týka tých neformálych, tak pred pár dňami – pozorný čitateľ si spomenie – tu bolo poznamenané, že väčšmi než odchodom by Radičová strane ublížila iba tým, keby prezradila to číslo účtu v Londýne , na ktorom zaparkoval koncový profit z operácie s platinou. No. Svitlo ráno a dozvedeli sme sa, že od výhercu aukcie kúpila platinu akási anglická firma.
Iste, na definitívne parkovacie miesto, resp. „koncového adresáta“ to ešte nevyzerá. Len na vyvedenie „tovaru“ zo Slovenska, ktorý - podľa všetkých zákonov deja – pocestuje cez ďalšie medziúčty, až „vývar“ z reálnej ceny skončí na adrese, ktorá už fyzických vlastníkov neumožní identifikovať. Druhá verzia tej istej piesne je, že anglická firma – podľa policajta Spišiaka skutočná – vyplatila na Slovensko cenu reálnu. V tom prípade sa vývar ku koncovému beneficientovi dostane od nadobúdateľa. Zase nie priamo, samozrejme, ale cez kanton Zug, či Kajmanie ostrovy, eventuálne štát Delaware.
Výborná otázka - počujeme ju ešte často - je, že aké máte dôkazy? Teda na tie „paralelné finančné štruktúry“. Áno. Dôkazy nemáme. Hmotné rezervy štátu, s hlavou z SDKÚ, jednoducho obdarovali neznámeho podnikateľa, ktorý kedysi kandidoval za tú istú stranu a dnes, čistou zhodou okolností, má firmu na spoločnej adrese s Ľudovítom Černákom.
Celý „systém“ stojí na tom, že nie sú dôkazy. Samozrejme, že aj Nitra Invest, ktorá v Košiciach práve začala vyberať nájomné 1,2 milióna eur ročne, bola Daňovým riaditeľstvom iba tak obdarovaná. Ščurka? Ščurka. Žiadna paralelná štruktúra. Kdeže. To si iba daňový šéf za SDKÚ tak zmyslel – a po ňom ešte jeden - že urobí na celý život šťastným šéfa filiálky tej istej strany v Nitre.
Nedokážete nič vy, nedokáže veru ani Spišiak. Dôkazmi celkom iste nie sú modré bilbordy, ktoré ohlasujú, že „chceli sme patriť do Európy“. Môžete si, iste, tipnúť, či sú financované z platiny, alebo z nájmu (eventuálne niektorej teplárne, napr. košickej, či z myriády iných „akcií“, o ktorých sa nikdy nedozvieme). K „zdrojovému“ účtu a najmä jeho vlastníkom sa ale cez desiatky prevodov okolo sveta nedostanete. Darmo Radičová vyvolávala, dokonca v televízii, že „nech generálny prokurátor odkryje, kto stojí za firmou Allied Wings“ (Pamätáte sa ešte? – „pôžička“ SDKÚ.) Neodkryje. Ani Trnka, ani Tichý, ani Čentéš. Nikdy. Hádajte prečo.
Dostanete sa (ak máte šťastie, že sú dosť bohorovní) akurát k Ščurkovi, Hudobovi a bábikám, nazývaným politické nominácie. To následne médiá, Transparency a Aliancie FP vyhlásia za „klientelizmus“ a politológovia vynesú verdikt, že „paralelné štruktúry neexistujú“. Teda formálne. A majú pravdu. Vrcholom osvietenia a uspokojenia je volanie, aby „zlá“ nominácia – raz Mikulčík, inokedy Hrinková, atď. – bola odvolaná. Slovenský boj proti klientelizmu a korupcii je Alenkina záhrada.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
