Vtedajšie druhy patrili k najväčšiemu hmyzu, aký kedy na svete žil. Rozpätie ich krídel dosahovalo až 70 cm. Také dnes už nenájdeme. Rôzne veľké druhy rozmanitého sfarbenia, veľkosti, tvarov i spôsobu života stihli odvtedy kolonizovať ako trópy, tak aj mierne a studené oblasti takmer celého sveta. Vyskytujú sa všade okrem polárnych oblastí.
"Lietajúci drak" bol v minulosti spájaný so živlom vody. Vážky rozdeľujeme na šidielka a šidlá. Šidielka sú štíhlejšie, lietajú trepotavo a krídla pri odpočinku držia zložené nad chrbtom. Šidlá ich majú roztiahnuté a sú vynikajúcimi letcami.
Okatí a rýchli letci
Zložené oko vážok patrí k najpozoruhodnejším výtvorom prírody a je najdokonalejšie v ríši hmyzu. Tvoria ho očká, ktorých je u veľkých druhov šidiel aj 30-tisíc. Poskytujú im takmer úplne panoramatický rozľad. Výsledný obraz je síce mozaikovitý a neostrý, ale kvôli veľkému množstvu očiek dobre vnímajú pohyb. Preto nie je vôbec jednoduché ich chytiť. Obraz, ktorý vzniká v mozgu, sa skladá zo skupiny svetlých a tmavých bodov, čo pripomína novinovú fotografiu. I najnepatrnejšiu zmenu svetla, dopadajúceho na ktorúkoľvek plôšku, hmyzí mozog zaznamenáva. Ich zrak im umožňuje vnímať až desaťnásobne rýchlejší pohyb ako človek.
Tieto tajomné stvorenia patria medzi najrýchlejšie lietajúci hmyz. Dokážu lietať aj do strán a dozadu ako vrtuľník. Patria k dokonalým lovcom, vedia prenasledovať aj iný hmyz. Zistilo sa, že vážky dosahujú rýchlosť až 90 km/h.
Vážky si hľadajú potravu preletmi nad vodnou hladinou. Lietajú rýchlo, ale dokážu aj takmer nehybne stáť vo vzduchu. Šidlo korisť loví aj za letu pomocou prvých dvoch párov nôh. Krídla má počas letu vodorovne rozprestreté. Šidielka sa zväčša pomaly a trepotavo vznášajú nad pobrežným rastlinstvom tečúcich vôd. Šidlá zastihneme pri vodných nádržiach, ale zalietavajú aj ďaleko od vody, na lesné čistinky alebo do polí.
Živia sa hmyzom. Vážka skonzumuje za jeden deň viac hmyzu, ako je jej hmotnosť. Na korisť striehnu vážky na rastlinách a rýchlo za ňou vyrazia.
Vajíčka, z ktorých sa vyvíjajú larvy, kladú do vody. Žijú vo vode a sú dravé. Ulovia aj žubrienku. Vývin trvá jeden i viac rokov. Na konci vývinu vylezú z vody, prichytia sa na rastlinu, pokožka pukne a vylezie dospelý jedinec. Larva sa počas rastu niekoľkokrát zvlieka.
Naj vážky
V strednej Európe je všeobecne rozšírená vážka - hadovka lesklá, ktorá lieta od mája do augusta. Telo má dlhé 47 mm a predné krídlo 30 až 34 mm. Podobne veľká je aj vážka ploská, ktorá najhojnejšie lieta v júli.
Vôbec najstaršou objavenou skamenelinou je zlomené krídlo vážky, ktorá sa našla nad slojom uhlia v bani Bolsover v grófstve Derbyshire v Anglicku asi 700 m pod zemou. Poletovala pred 300 miliónmi rokov a mala rozpätie 20 cm.
Najväčším známym dnes žijúcim druhom je šidlo Tetracanthagyna plagiata z Bornea. Najväčším známym druhom vážky vôbec je fosílny druh zo Spojených štátov, ktorý v rozpätí krídel dosahoval asi 60 cm.
Najväčšie vážky sveta by sme v Európe hľadali márne. Žijú v trópoch Strednej a Južnej Ameriky a dosahujú dĺžku 20 cm. Oproti pravekým velikánom sú to však trpaslíky. Dnes by obry neprežili. Pôvodné dosiahli gigantické rozmery vďaka väčšej koncentrácii kyslíka v atmosfére (až 35 percent oproti dnešným 21 percentám). Najmenšou našou vážkou je 20-25 mm dlhé šidielko lesklé. V súčasnosti je známych viac ako 5 000 druhov.
Dokonalí dravci
Okrem dokonalého zraku a rýchlosti sú ďalšou zbraňou hmyzích dravcov aj ich nohy. Z nich dokážu vytvoriť košík na držanie koristi. Najhlavnejšou zbraňou sú mocné hryzavé ústroje, ktorými uchmatnú korisť v povetrí a ešte za letu ju roztrhajú na kúsky, zožerú a už aj sliedia po novej obeti.
Na úlohu dravca je vyzbrojená aj larva. Spodnú peru má zakončenú dvoma klieštikmi. Tento chytací orgán sa nazýva maska. V pokoji je zložený a maskuje ústa. Keď sa niečo priblíži, dokáže ju vymrštiť dopredu ako harpúnu a pritiahnuť korisť na konzumáciu.
Vážky sa rozmnožujú unikátnym spôsobom. Pri párení samček uchopí samičku svojimi zadočkovými príveskami za hlavu, samička potom stočí svoje telo pod samčeka a pripojí koniec svojho zadočku k jeho druhotným pohlavným orgánom, kde preberie jeho pohlavné bunky. Orgány má za hruďou a svoje spermie si do nich pred kopuláciou prenáša z konca zadočku. Kopulačný prstenec svojím tvarom pripomína srdce. Vážky sú schopné páriť sa v sede, ale aj za letu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
