Ak to neviete, pohľad do (dobrého) anglicko-slovenského slovníka ukáže, že si chce jednoducho požičať guľôčkové pero (vlastne neviem, prečo sa našim prísnym jazykovedcom výraz guličkový nepáči). Odkiaľ sa však slovo biro vzalo? Je to vlastne zjednodušená verzia mena maďarského vynálezcu, ktorý si dal patentovať prvé prakticky použiteľné guľôčkové pero. Je ním László József Bíró.
Narodil sa 29. septembra 1899 v židovskej rodine žijúcej v Budapešti. Vynálezcom bol už jeho otec, ktorý bol zubným lekárom a vymyslel mnohé pomôcky pre svoju lekársku prax. Jeho syn sa tiež mal stať lekárom, ale László svoje štúdium medicíny predčasne ukončil. Potom sa venoval rôznym záujmom a činnostiam, bol okrem iného poisťovacím agentom i pretekárom.
Vyvinul automatickú prevodovku
V roku 1932 vyvinul spolu s jedným priateľom netradičnú automatickú prevodovku pre osobné automobily. Patent síce kúpil americký koncern General Motors, ale len preto, aby ho nemohla využívať žiadna iná automobilka. V spomenutom roku bol Bíró ako šéfredaktor časopisu Hongrie-Magyarország-Hungary poverený propagáciou maďarského umenia v zahraničí. Neskôr prešiel do týždenníka Előre (vpred).
Inšpirácia z tlačiarne
Traduje sa, že v tamojšej tlačiarni, pri pozorovaní činnosti rotačných valcov, prišiel na myšlienku pera, ktoré by písalo pomocou takého atramentu, ktorý by sa na papieri nerozmazával. Potreboval len rúrku, na konci ktorej by bola pohyblivá guľôčka, a taký atrament, ktorý by v rúrke nevyschol, ale po nanesení na papier by uschýnal veľmi rýchlo. Bíró sa domnieval, že keby mal atrament pozostávajúci z kvapalnej zložky a tuhých častíc, kvapalná časť by sa vpila do papiera, zatiaľ čo tuhé častice by ostávali na povrchu papiera.
Maďarský i americký patent
S pomocou svojho brata Györgya, vynálezcu Andora Goya a bratov Kovalszkych sa mu podarilo skonštruovať takéto pero. Maďarský patent na svoje guľôčkové pero dostal Bíró 25. apríla 1938. Americký patent mu bol udelený 27. decembra 1938. Čoskoro prišli na trh prvé guľôčkové perá, a to pod obchodným názvom Go-Pen. Medzitým sa Bíró oženil a narodila sa mu dcéra. V Maďarsku, ktoré bolo spojencom hitlerovské Nemecka, sa však podmienky pre život židovských rodín rapídne zhoršovali.
Ušiel do Francúzska
Na Silvestra roku 1938, deň pred začatím platnosti nového zákona, ktorý zakazoval vývoz patentov, opustil Bíró so svojou rodinou Maďarsko a usadil sa vo Francúzsku. V Paríži pokračoval Bíró vo vývoji svojho pera, ale po vypuknutí druhej svetovej vojny musel prácu prerušiť. Po vpáde nemeckej armády do Francúzska opúšťa Bíró túto krajinu a smeruje do Argentíny (v roku 1938 sa v Juhoslávii náhodou zoznámil s vtedajším argentínskym prezidentom).
Stal sa riaditeľom fabriky
V Argentíne pokračoval Bíró vo svojich výskumoch a 10. júna 1943 mu bol udelený ďalší patent. Hneď nato sa začala výroba guľôčkových pier s názvom Eterpen (čosi ako večné pero). Maďarský vynálezca sa stal riaditeľom najväčšej argentínskej fabriky na výrobu guľôčkových pier. Táto fabrika, nazvaná Sylvapen, vyrábala ročne sedem miliónov pier. O skutočný prelom vo využívaní guľôčkových pier sa však zaslúžil britský obchodník Henry G. Martin.
Pero pre pilotov RAF
Ten si uvedomil, že guľôčkové pero je ideálnym písacím prostriedkom pre vojenských pilotov, pretože funguje aj vo veľkých výškach bez toho, aby robilo machule (ako klasické plniace pero). Martin kúpil od Bíróa patentové práva a v roku 1944 postavil v anglickom meste Reading fabriku na sériovú výrobu guľôčkových pier. Už v prvom roku svojej existencia dodala táto fabrika britskému kráľovskému letectvu (RAF) 30 000 guľôčkových pier
Až desaťkilometrrová čiara
Po druhej svetovej vojne začalo guľôčkové perá vyrábať mnoho firiem, niektoré bez zakúpenia licenčných práv. Bíró pracoval aj na vývoji „guľôčkového parfumu“ (predchodca dnešných deo-rollerov), ale neúspešne. László József Bíró zomrel 24. novembra 1985 v Buenos Aires. Dátum jeho narodenia sa v Argentíne slávi ako Deň vynálezcov. Mimochodom, s bežným guľôčkovým perom môžete urobiť čiaru dĺžky (podľa veľkosti náplne) päť až desať kilometrov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
