A krvavom, drastickom oddlžení jedným sekom bez anestézie.
Názor, že Papandreu potrebuje tri elektrické šoky a posteľ so sieťou na akútnom oddelení, je pohľadom zvonka azda aj legitímny. Do Grécka už boli investované desiatky miliárd v asi štyroch zásielkách („tranžiach“). A ak sa v Aténach nechceli vydávať cestou „solidarity“ a „pomoci“, tak mali referendovať niekedy na jar 2010. To je pravda. Kým grécka budúcnosť sa dá opísať ako dve rôzne podoby katastrofy, tí, ktorí do nich už investovali, sa nevzdávajú nádeje, že utekanie pred krízou cez eurovaly a nové dlhy to najhoršie odvráti. A teraz referendum... . Netreba pritom ani veľmi čakať na výsledok, panika a chaos sa strhnú na trhoch v momente, čo bude neodvratné. Preto ten obrovský poplach. Svet dostal strach, aby sám nezbankrotoval. No vida. Rozdiel je ten, že Gréci sú vo vode po uši, a „záchrancovia“ po krk... Hahaha. Nikto netuší, čo sa bude diať.
Myšlienka, že zhodí zodpovednosť smerom dovnútra a smerom von vytvorí tlak na zlepšenie podmienok dohody (azda), ale od Papandrea nie je bláznivá. Čo bolo, to bolo, na výber, či budú protektorátom nadnárodných inštitúcií, alebo prejdú nesmierne bolestným, ale rýchlym defaultom s novým začiatkom (drachmou), majú Gréci právo. Aj keď niet najmenšieho sporu, že sú plne zodpovední – politici i ľud (rôznou mierou, iste) – za neuveriteľný bordel v štáte i život nad pomery dlhé desaťročia. „Klasicky“ skrachovať im nebolo dovolené (lebo euro!) a perspektívou teraz je fiškálny diktát na desiatky rokov s nejasným koncom.
Chcieť od Grékov v ich situácii, aby cítili akúsi planetárnu zodpovednosť, je asi absurdné. Už len preto, lebo riešenie, ktoré (nielen) im vnucujú európski a globálni tvorcovia rozhodnutí, sa javí čoraz pofidérnejšie. Evidentne je mylné. Povedať, že elity hromadne oslepli, je z košickej krčmy trúfalé, ale tie úspory a reformy sa jednoducho nebudú dať presadiť. A nejde len o Grécko, na „africkú jar“ (zimu??) to vyzerá na celom juhu, stačí zapnúť televíziu... Samozrejme, že „klub Med“ má tukové vankúše, z ktorých sa dá spúšťať... Príjem na hlavu je i v Grécku x-krát vyšší ako napr. v tej Číne, ktorá má „euroval 2.0“ sponzorovať... Ale presvedčte a udržte v pokoji národy, ktorým desaťročia vtĺkali do hláv, že majú „právo“ žiť dobre (dôstojný život!) a hlavnou úlohou štátu je zvyšovanie jeho sociálneho výkonu. Jadro tejto krízy je kolaps extenzívneho, dlhového modelu hospodárskeho rastu, postaveného na umelom vytváraní a stupňovaní nárokovej kultúry. Ak nie sme v diktatúre, ale demokracii, nie je naivné od nich očakávať, aby sa zrazu zmierili s poklesom životnej úrovne v ráde desiatok percent?
Referendum v Grécku si neželajme. Smrdí planetárnym prúserom. Ale aj keby spustilo reťazenie bankrotov, zrútenie finančného systému a viacročnú recesiu, mohlo by byť drastickým, ale azda ešte včasným impulzom k prehodeniu výhybky. Zmene mentálnej paradigmy. Stále sa tomu verí ľahšie ako myšlienke, že tam, kde leží kolíska západnej civilizácie, bude aj jej hrob.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
