Medzi príspevkami rezonovalo aj kráľovské mesto Prešov a udalosti, ktoré ovplyvnili politiku, školstvo aj medziľudské vzťahy po zániku Rakúsko- Uhorska.
PREŠOV. Po rozpade Rakúsko-Uhorska sa odrazu obyvatelia celej strednej Európy ocitli v novej situácii.
„Skúmali sme, ako sa to skutočne dialo v domácich podmienkach jednotlivých štátov a v mestách. Súčasníci si na pozadí historických udalostí môžu urobiť obraz o tom, ako udalosti zasiahli do životov ľudí,“ povedal jeden z organizátorov medzinárodnej konferencie z Inštitútu histórie Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity (FF PU) prof. Peter Švorc.
Po maďarizácii vzali do rúk žezlo Slováci
Po maďarskej a nemeckej dominancii sa Slováci snažili presadiť, ale proces nebol jednoduchý.
„Prešov zažil veľmi dramatické chvíle, lebo tu bola vyhlásená Slovenská republika rád. Ľudia zažili väznenie, prenasledovanie či popravy tých, ktorí sa angažovali za Československo. Tí, ktorí vystupovali proti štátu zase z obavy pred prenasledovaním emigrovali. Dramatické situácie poznačili Prešovčanov aj v neskoršom období a postupne začali k sebe hľadať tolerantnejší prístup,“ pripomenul udalosti Švorc.
V prvých mesiacoch existencie Československa napríklad prešovský mestský úrad odmietol podávať správy a vybavovať listiny v slovenskom jazyku. Celú agendu viedli v maďarčine, podobne ako v Košiciach. V spišských mestách až do roku 1922 zase uprednostnili nemčinu.
Prešov v dobovej tlači
Šarišská župa, teda mestá ako je Prešov, Sabinov a Bardejov sa zrkadlili na stránkach novín. V tom období vychádzali napríklad Šarišské Hlasy, Gazdovské noviny, Slovenský východ a podobne.
„Do roku 1918 nevychádzali žiadne slovenské noviny s výnimkou periodika Naša červená zástava, do ktorých sa písalo v šarištine, ale za novinami stáli maďarské politické kruhy s úsilím prilákať Slovákov do promaďarských táborov. Až v roku 1919 dochádza k rozvoju slovenského novinárstva a priekopníkmi boli noviny Šarišské Hlasy, ktoré vychádzali v Prešove,“ povedal nám historik z PU Ján Džujko.
Zrkadlili sa v nich spory vo vzťahoch medzi národnosťami. Slováci v novinách kritizovali, že na úradoch sa aj naďalej používa maďarský jazyk, kňazi tiež hovoria len po maďarsky a podobne.
Slovenskí redaktori kritizovali napríklad obyvateľov Prešova aj za to, že psom dávajú maďarské mená. Tiež obviňovali Židov za vysoké ceny v reštauráciách. Podľa dobovej tlače vraj boli o polovicu vyššie ako v okolitých mestách. Podobných kuriozít sa v nich našlo oveľa viac.
Chýbali slovenskí učitelia
Aj školstvo v Šarišskej župe prešlo dramatickou premenou. Ľudia sa hlásili k Slovákom, odrazu sa stali národnostnou väčšinou, ale po slovensky nevedeli. Hovorili len šarišsky.
„Prešovský župan Pavol Fábry ustanovil školský inšpektorát. Viedol ho Pavol Gallo a ten začal odmaďarčovať školy a robiť personálne zmeny. Chýbali však slovenskí učitelia. Bolo ich málo a medzi nimi bol najznámejší Mikuláš Moyzes. Mnohí sa však nechceli prihlásiť k novému štátnemu režimu, preto župa pozvala českých a moravských pedagógov,“ vysvetlila vtedajšiu situáciu historička Nadežda Jurčišinová. Obyvatelia Prešova ich však neprijali dobre, často ich vyháňali, napádali a ničili ich majetok.
Ďalší odborníci hovorili o zmenách, ktoré nastali nielen na východe Slovenska, ale aj v Bratislave, Brne, Užhorode, vo Viedni, Ľvove a ďalších mestách.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
