„Ako mladá som chcela byť len baletka, ale časom som zistila, že to nie je môj životný štýl a nechala som to. S obrovskou bolesťou, ale nechala."
Celá rodina Chantal sa totiž venuje kumštu - výtvarnému umeniu, hudbe, preto sa chcela tejto ceste vyhnúť. „Bojovala som, no osud je osud," vraví herečka, ktorá svojmu prvému učiteľovi na divadelnej fakulte dokonca povedala, aby jej do dvoch mesiacov dal vedieť, či je dobrá, alebo „naprd". "Nechcela som strácať čas. Vedela som totiž, že aj keď má človek veľký talent, ešte k tomu potrebuje hviezdu šťastia. Takže bez talentu to nemá vôbec žiaden zmysel."
„Počúvam svoj inštinkt"
Chantal sa však na svoju šťastnú hviezdu nemôže vonkoncom sťažovať. „Myslím si, že mám šťastie. Ja veci vôbec nehľadám. Čo sa má stať, to mi spadne na hlavu. Ja iba počúvam svoj inštinkt, ktorý mi vždy pošepne áno, alebo nie. Samozrejme, nesedím doma a nečakám, že mi niečo spadne do lona, ale mám filozofiu, že čo sa má stať, to sa stane."
Aj príchod do Československa, kam ju zlákal hlas srdca a láska k exmanželovi Bolkovi Polívkovi, jej vraj bol daný zhora. „Stopercentne verím tomu, že som mala prísť sem a nie do New Yorku," vraví Poullain, ktorú pobyt v socialistickom Československu mnohému priučil. „Myslím, že pre krajiny, kde sú problémy so slobodou a despotické vedenie, je kultúra jedlom. Chráni vás. Musíte mať zmysel pre humor, ktorý vás drží nad vodou. Fascinoval ma hlad, ktorý tu ľudia po kultúre mali. Vnímala som, ako bojovali, hľadali spôsoby, ako sa vyjadriť, aby neboli cenzurovaní. Zakázané knihy sa tu prepisovali na strojoch a podávali sa pod stolom. U nás vo Francúzsku sme mali všetky knihy a boli sme stratení. Nevedeli sme, ktorú máme čítať ako prvú. A čo ma úplne prekvapilo, ľudia tu boli veľmi informovaní, čítali najnovšie tituly. Mali veľmi silnú vôľu vedieť, čo sa deje, aby psychicky prežili. Pre mňa bolo veľkým šťastím, že som tieto roky prežila tu, pretože som pochopila mnoho vecí. Rovnako ma obohatila aj práca s Bolkom. Je to totiž génius, ktorý ma veľmi veľa naučil."
Jej exmanžel ju už na prvý pohľad očaril natoľko, že si rodená Francúzka za tri dni zbalila kufre a odišla za ním. Aj keď po česky nevedela ani slovo. „Bolo to však veľmi inšpiratívne. Koľkokrát som si povedala - no vidíš, bez slov je to niekedy lepšie. Slovo niekedy mnohé skazí. Hoci neskôr je veľmi dôležité. Ale zistila som, že sa vzťah môže vyvíjať aj bez slov," dodáva charizmatická herečka.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
