Nespokojný tréner versus šťastný kapitán

Sportnet|31. okt 2011 o 00:00

Veru, v sobotu nemali hráči moldavskej Bodvy pred sebou ľahkú úlohu. V tejto sezóne bodovali naplno iba jedinýkrát a aj to hneď v prvom kole v Liptovskom Mikuláši.

MOLDAVA.

Odvtedy si pocit z víťazstva nevychutnali. Ich fanúšikovia na tom boli ešte horšie, lebo na slávu im naposledy volali ešte v máji, po poslednom domácom vystúpení. Minuločný odvážny nováčik sa postupne zosunul až na poslednú priečku tohtoročnej druholigovej tabuľky a osirelo i množstvo sedadiel na ich útulnom štadióniku.

Zastaviť pád a dať o sebe opäť vedieť, to bola úloha pre jedenástku hráčov, ktorá vybehla na zelený trávnik proti lučeneckému LAFC. A že sa to nakoniec podarilo, to potvrdil záverečný potlesk necelej sedemstovky prítomných z tých najvernejších. A mali prečo. Videli vcelku slušný druholigový duel a napokon i víťazstvo svojich, ktoré sa nerodilo ľahko. Veď po polovici odchádzali do šatní s jednogólovým mankom, hoci šancí na lepší výsledok si vypracovali dosť. Tak to aspoň vnímal ich tréner Vladimír Goffa: „Je jedno, či prichádzali zo vzduchu, alebo po zemi.

Ale boli,“ oponoval na kontru, ktorú sme mu podhodili konštatovaním, že tie gólové prišli až v čase, keď jeho tím začal kombinovať po tráve.“ Toto sa nám darilo až keď bol súper oslabený. Aj dovtedy sme sa snažili jeho bránu ohrozovať, no nešlo to podľa mojich predstáv. Teším sa z víťazstva, avšak to nás nesmie oslepiť. Mám vážne výhrady k výkonom niektorých našich hráčov. Poviem to takto, nie vždy zahraničný hráč znamená kvalitu. Snažili sa, to im neberiem. Ani funkcionárom.

Nie všade dokážu priviesť Japonca či Brazílčana. Ale od nich sa čaká automaticky viac. A aj preto radšej pracujem s talentovanými, neznámymi hráčmi z vlastnej liahne či okolitých dedín. A ak dostanem priestor počas zimnej prípravy, objavíme ďalšie nádeje pre náš futbal,“ prisľúbil, napriek víťazstvu nie príliš nadšený domáci kouč. To strelec ich dvoch víťazných gólov Toni Ribár oplýval šťastím: „Strašne sa teším a verím, že i moji spoluhráči,“ rýchlo hľadal slová čiperný záložník, ktorému tréner zveril kapitánsku pásku napriek jeho dvadsiatim rokom. „Uvedomujem si túto zodpovednosť i trénerovu dôveru. I preto som rád tým gólom, znamenajúcim tri body. Konečne. A odteraz to azda bude už iba lepšie,“ s úsmevom prekonával jazykovú bariéru tento sympatický Róm, ktorému by sa určite ľahšie komunikovalo v materinskej reči alebo maďarčine.

„Idem si to do kabíny spolu s chlapcami vychutnať. Veď za mužov som ešte dvakrát sieť nerozvlnil. Tak tam budem musieť niečo doniesť, ale najskôr to bude tá samotná úprimná radosť,“ vyznal sa zo svojich pocitov pri návrate z ďakovačky fanúšikom A. Ribár.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Nespokojný tréner versus šťastný kapitán