pane SDKÚ.
Samozrejme, že civilný motív - odstrihnutie sa úplne od politiky - je legitímny. Bez ohľadu na to, či je to motív aj primárny a vôbec reálny, každý slušnejší „spin doktor" odkaz prepíše na akože - pozrite sa, ani tá už nechce mať s nimi nič spoločné. Ešte ani členkou nezostane.
Vedomé či podvedomé, fakt, je to silné gesto. Lebo, všakáno, v rámci „scivilnenia" môžete nekandidovať do NR SR, aj rezignovať na podpredsedu strany, či z predsedníctva uličnej organizácie. Ale vystúpiť celkom? Prečo, keď mimo toho, že raz do roka zaplatím členské (povedzme 3 eurá), ma to neviaže k ničomu?
Akoby, smerom dovnútra i von, niečo chcela veľmi vykričať... Akokoľvek vážne myslí rozvod s politikou, prečo to vytrubuje teraz? Nestačilo prísť na ten kongres, až nadíde čas, a povedať, adios, seňores? Takto Radičová vysiela do kampane jasný odkaz: Nieže nebude (pod)lídrom, ani vôbec na listine SDKÚ, ale ona z tej strany, ktorá sa práve ide uchádzať o hlasy voličov, odíde. V tom momente, ako jej skončí zamestnanie na Úrade vlády...
Priamo z revanšizmu Radičovú neobviňujme. Ozaj nie všetko, čo koná a hovorí, je, ehm, ehm, premyslené. Takže môžbyť šlo o hnutie emócie, čo jej zazlievať - po tom, čo sa stalo - nesmieme. Nevieme. Ale keby tam bol úmysel uškodiť strane, tak citlivejšie by dokázala trafiť azda len vtedy, keby prezradila číslo účtu (eventuálne schránky v Londýne či Karibiku), na ktorý odišli peniaze z odpredaja tej platiny, čo kúpil z hmotných rezerv priateľ z SDKÚ... Pravda, keby to číslo poznala... (Čo myslíte, prečo nikdy nemôže prejsť taký návrh, aby kampane museli byť financované z jediného transparentného účtu, z ktorého by sa dali odčítať protiúčty všetkých prichádzajúcich platieb?)
Presne toto bol (medzi inými) Radičovej problém; nebola „zasvätená". Keďže neprenikla do podstaty organizácie moci, neuvedomila si, že strana má nielen politický, ideový, ale napr. aj realitný program. Takže ak ide odvolať, resp. žiada odvolanie nejakého riaditeľa (napr. daňového, či eventuálne hmotných rezerv, čo sa teraz bude vyžadovať), tak siaha na srdce, krvný obeh systému, čím ruší kruhy účastníkov politiky ako triedy. Práve to, že verejný dopyt, ktorý do nej vložil určité nádeje, ona vzala vážne (padni komu padni, nulová tolerancia, atď.), čím vyvolala naprieč politickou triedou úprimné zdesenie, je najpravdepodobnejší dôvod, prečo bola zo systému vyvrhnutá ako cudzorodý prvok.
Rozumiete; jedna vec je kričať z opozície, že fuj emisie, čo je povinné predstavenie, aby politike neubúdalo publikum. A iná vec je znižovať emisie vlastné. Niežeby sa to nedalo vôbec, protikorupčný boj je v programe všetkých strán, ktoré existujú. Hranicu ale treba cítiť. Radičová ju nepostrehla, alebo nechcela. Či je sloboda rétoriky, ktorú u nej sledujeme posledné dni, vedomý revanš, alebo len výdychom z úľavy, v podstate je to aj jedno.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
