óna). Od prvých nesmelých „skokov“ človeka do vzduchu pritom uplynulo len niečo vyše sto rokov. Spomedzi pionierov lietania sme tu zatiaľ spomenuli len bratov Wrightovcov, ktorí v roku 1903 vykonali prvý riadený let lietadlom. Dnes predstavujeme jedného z popredných európskych pionierov lietania, francúzskeho aviatika Louisa Blériota.

Začínal ako elektroinžinier

Narodil sa 1. júla 1872 v dedinke Dehéries pri Cambrai, a to ako prvé z piatich detí. Študoval inžinierstvo na École Centrale v Paríži a po ukončení štúdia absolvoval povinnú ročnú vojenskú službu. Potom šesť rokov pracoval ako elektroinžinier v spoločnosti Bagu's v Paríži. Túto firmu opustil, keď vyvinul prvý praktický použiteľný svetlomet pre autá, využívajúci kompaktný vyvíjač acetylénu.

Dodával svetlomety aj firme Renault

V roku 1897 si otvoril predajňu a čoskoro začal dodávať svetlomety pre dve významné automobilky, Renault a Panhard-Levassor. Blériot sa o letectvo začal zaujímať už počas štúdií, ale k experimentovaniu v tejto vtedy novej oblasti ho pravdepodobne podnietil až Clément Adler, ktorý na svetovej výstave v roku 1900 predstavoval svoje lietadlo Avion III.

Mal čas i peniaze

Keďže obchody mu išli dobre, Blériot mal čas i peniaze na vývoj vlastných lietajúcich strojov. Najprv experimentoval s niekoľkými ornitoptérami (to sú lietadlá s mávajúcimi krídlami, napodobujúce vtákov), ale bez úspechov. V apríli 1905 stretol Blériot Gabriela Voisina a spolu začali vyvíjať klzáky (dakedy sme ich nazývali vetrone), ktoré sa do vzduchu dostali ťahaním za člnom na Seine. Pri týchto pokusoch študovali najmä vlastnosti klzákov a dynamiku ich letu.

Neúspešná prvá firma

Blériot s Voisinom založili spoločnosť na výrobu lietadiel, ktorá však nebola úspešná. Blériot sa potom osamostatnil a začal samostatne vyvíjať lietadlá, experimentujúc s ich rôznymi konfiguráciami. Koncom roka 1907 postavil Blériot lietadlo Blériot VII, ktoré malo chvostové plochy usporiadané už tak, ako to vídame na väčšine dnešných lietadiel.

Prvý úspešný jednoplošník

Toto lietadlo, ktoré po prvý raz vzlietlo 16. novembra 1907, je považované za prvý riaditeľný jednoplošník. Koncom roka 1908 začal Blériot vyvíjať jedno zo svojich najznámejších lietadiel, typ XI. Lietadlo po prvý raz vzlietlo 18. januára 1908 a v roku 1909 sa Blériot rozhodol pokúsiť sa s týmto lietadlom získať cenu 1 000 libier (čo bol vtedy veľký peniaz), ktorú vypísal britský denník London Daily Mail.

O cenu sa uchádzali dvaja

Cena bola určená tomu, kto ako prvý v histórii preletí lietadlom ťažším ako vzduch kanál La Manche. Blériot mal po havárii Charlesa de Lamberta len jedného konkurenta na získanie tejto ceny, a to Huberta Lathama. Ten však kvôli poruche musel pristáť na vode, asi desať kilometrov pred Doverom. Blériot odštartoval na svoj let za svitania 25. júla 1909, z pobrežia neďaleko francúzskeho mesta Calais.

Za 37 minút cez La Manche

Po 37 minútach letu pristál Blériot vo veľmi nepriaznivom počasí na útesoch nad anglickým mestom Dover. Bol to vlastne vôbec prvý let lietadla nad „veľkou vodou“ a vďaka nemu sa zo dňa na deň stal tým, čo dnes nazývame celebritou. Lietadlo, ktorým preletel La Manche (v priemernej výške okolo 75 metrov), bolo poháňané trojvalcovým motorom Anzani, ktorého výkon bol len okolo 19 kW.

Vyše 800 lietadiel

Tento úspech prispel k tomu, že Blériot vyrobil od roku 1909 do vypuknutia prvej svetovej vojny v roku 1914 vyše 800 lietadiel (najmä rôzne verzie typu XI). V roku 1913 kúpilo konzorcium pod jeho vedením spoločnosť SPAD, ktorá počas prvej svetovej vojny vyrábala stíhacie lietadlá.

Predpovedal zámorskú prepravu cestujúcich

V roku 1927 bol Blériot jedným z tých, ktorí na parížskom letisku Le Bourget privítali amerického letca Charlesa Lindbergha, ktorý uskutočnil prvý prelet Atlantiku z USA na európsky kontinent bez medzipristátia. V roku 1934 navštívil letisko Newark v New Jersey a predpovedal, že už v roku 1938 sa budú konať zámorské lety s cestujúcimi. Louis Charles Joseph Blériot zomrel 2. augusta 1936 a je pochovaný vo Versailles.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.