Presne toľko znamená neúčasť na volebnej listine, pričom špekulácie, ako sa bude v akademickom živote pripravovať na prezidentskú voľbu, sú nezaujímavé a mimo. Nie preto, že by sa také dačo prihodiť nemohlo, ale systém „zísť z očí, zísť z mysle“ nie je recept na „comebacky“ v politike.
Súhlasiť s Ficom je nadľudská úloha a zvlášť ešte v súvislosti s Radičovou. Jeho ocenenie, že vo funkcii premiérky bola „omylom“, sa však nemíňa celkom s príbehom, ktorý písala pätnásť mesiacov. V dobrom sa to dá podpísať celkom iste v zmysle, že prostredie, do ktorého padla a ktorého nárokom a nástrahám bola vystavená, jednoducho nie je stvorené pre civilov z mimopolitického života. Schválne autor nepíše, že pre slušného človeka, keďže sa nechce zdržiavať zbytočnou polemikou o rôznych dotáciách na biatlon a pod., či poradcoch, u ktorých sa dá hovoriť o „omyle“ už aj v zmysle horšom...
Pri príležitosti opozičného hľadania alternatívy ku Gašparovičovi bolo na tomto mieste pred tromi rokmi napísané, že Radičová je „materiál“ prezidentský, nie exekutívny, premiérsky. Niežeby takých akademických typov s extrovertnými vlohami nechodilo po Slovensku ešte zopár, avšak epizodickú rolu na sociálnom rezorte, ku ktorej prišla náhodou, dokázala zúročiť do reálnej podpory a vytvorenia si akejsi charizmy, ktorá na SR zafungovala. To mohlo stačiť v paláci na ďaleko najlepšieho nájomníka, aký sa tam vyskytol od vzniku štátu. Avšak na poste, ktorý vyžaduje viac daností, ehm, ehm, boxerských, teda čisto politických, keďže je ohniskom nepretržitého konfliktu silných záujmov, mohla obstáť – azda, azda - iba vtedy, keby sa dokázala vždy oprieť o celistvú, jednotnú vlastnú stranu. To nezvládla.
Radičová o svoj priestor zápasila. Nedá sa ani povedať, že vždy neúspešne, keď „zvrchu“ – občas veľmi nešťastne - prepisovala rezortné programy (návrhy). Nevraviac o heroických vzopätiach v kauze prokurátora či daňovom sťahovaní v Košiciach, keď išla na hranu (či takmer na hranu) vo vedomí, že za ňu nemá vládny spolok náhradu. Netušila, toľko už nevidela, že jej koalícia nemá chuť do života. Resp. sa z nej vytrácala... Kauza eurovalu, na ktorú „dojela“, jasne ukázala, kde leží kliatba mocenskej schizmy, keď premiérka nie je aspoň prvou medzi rovnými vo vlastnej strane. Pakt SDKÚ-KDH-Most-(Smer) o tom, že na múre Európy buď skrotia Sulíka, alebo sa ho zbavia, išiel úplne mimo nej, keďže za SDKÚ písal stratégiu a dirigoval réžiu niekto iný. Ak chcela premiérka pokračovať a prekaziť, aby sa z vytlčených blokov neštartovalo do nového usporiadania, musel sa zmilovať Sulík (hlasovať za val). Nezmiloval sa a Radičová skončila. Nebola paňou svojho premiérskeho osudu od začiatku predstavenia.
Obrovský dopyt po inom rozmere v politike, než do nej vnášajú štamgasti typu Dzurinda, Hrušovský, atď., Radičová uspokojiť nemohla. Dokonca ani vtedy, keby štyri roky „zúradovala“. To sa nedá, svet sa hýbe inam. Ale už tým, že sa snažila vyjsť objednávke v ústrety, resp. sa tvárila, že v ústrety vychádza, zanecháva brázdu, ktorá nie je plytká.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
