V originálne prestavanej budove múzea sú veľmi moderne inštalované zbierky, dokumentujúce 700-ročnú históriu nemeckého vojenstva.
Budovu múzea postavili v rokoch 1873 až 1877 ako zbrojnicu. V roku 1914 sa budova stala sídlom saského armádneho múzea, ktoré bolo otvorené až do roku 1945.
Sovieti zbierky zabavili
Po skončení druhej svetovej vojny zbierky múzea zabavila Červená armáda a ich väčšinu odviezla do Sovietskeho zväzu. Budovu prevzalo mesto Drážďany, ktoré tam usporadúvalo rôzne výstavy a iné podujatia. V roku 1972 sa budova stala sídlom novozriadeného Armádneho múzea NDR (Nemeckej demokratickej republiky). Po znovuzjednotení Nemecka prevzalo múzeum Spolkové ministerstvo obrany a premenovalo ho na Vojensko-historické múzeum.
Súťaž vyhral Libeskind
V roku 1994 rozhodol vtedajší minister obrany V. Rühe, že múzeum bude vybudované ako ústredné múzeum Bundeswehru. Súťaž na nové architektonické riešenie múzea vyhral so svojím originálnym návrhom „hviezdny“ americký architekt Daniel Libeskind. Ten asymetricky „rozčesol“ pôvodnú budovu akýmsi ozrutánskym klinom, ktorý nie je tvorený len zvonku viditeľnou (a zvnútra prístupnou) konštrukciou z kovových lamiel, ale pokračujúcimi betónovými stenami vo vnútri budovy.
Klin má viacero symbolov
Na výstavbu týchto šikmých stien sa použilo 14 500 ton betónu. Libeskindov návrh ohromuje najmä svojou jednoduchosťou a pôsobivosťou. Klin má v tomto kontexte niekoľko významov. Prvým je ten, že má pripomínať v klinovitých formáciách letiace britské bombardovacie lietadlá, ktoré 13. februára 1945 vykonali zničujúci nálet na historické centrum Drážďan. Navyše ukazuje špica klinu k tomu miestu v strede mesta, na ktoré rýchle ľahké bombardéry typu Mosquito zhodili značkovacie nálože, ktorých žiara potom slúžila na navádzanie ťažkých bombardérov typu Avro Lancaster.
Druhým symbolickým významom klinu je to, že vojna je vlastne vrazením klinu medzi dva či viac národov či krajín.
Drahšia ako sa predpokladalo
Celkové náklady na prestavbu stúpli z pôvodne plánovaných 35 miliónov na 62,5 milióna eur. Zrekonštruované múzeum bolo napokon slávnostne otvorené 15. októbra tohto roku. V trvalej expozícii múzea je inštalovaných nemenej než 10 500 exponátov na celkovej výstavnej ploche 19 000 štvorcových metrov. Aj keď ide o vojenské múzeum, nie sú jeho exponátmi len zbrane či rôzne zariadenia na vojenské účely.
Tematické okruhy
Múzeum je totiž rozdelené na niekoľko tematických okruhov, ktoré svojimi exponátmi osvetľujú širšie súvislosti medzi vojenstvom a spoločnosťou. Medzi týmito okruhmi nájdeme napríklad okruh, týkajúci sa politiky a násilia, utrpenia vo vojne, využitia zvierat vo vojne či výziev 21. storočia.
Exponáty siahajú od gombíkov uniforiem až po tanky, delá a obrnené transportéry, stojace na voľnom priestranstve vedľa múzea (žiaľ, zatiaľ bez akýchkoľvek vysvetľujúcich tabuliek). Medzi exponátmi sú časti zostrelených lietadiel, list vrátený matke, pretože jej syn na fronte zahynul, známa nemecká raketa V2, kuriózne puzzle, ktoré po zložení vytvorí slovo Hitler, ale aj súčasné dôstojnícke uniformy krajín NATO (slovenskú uniformu sa mi nedarilo nájsť).
Pohľad na Drážďany
Exponáty siahajú až do súčasnosti, pretože je medzi nimi i výbuchom poškodené nemecké vojenské auto, slúžiace v misii ISAF v Afganistane. Koridory medzi skriňami s exponátmi sú schválne pomerne slabo osvetlené, aby vynikla ponurosť všetkého, čo so sebou vojny prinášajú.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
