Aby sme boli presní, existuje aj ruský navigačný systém Glonass, ale ten bežní európski užívatelia prakticky nevyužívajú.
Európska únia si už v 90. rokoch minulého storočia uvedomovala potrebu mať vlastný a výlučne civilný navigačný systém (systém GPS môžu vojaci v prípade nejakého vážnejšieho konfliktu zablokovať pre civilné využívanie). Európska komisia a Európska vesmírna agentúra (ESA) preto spojili sily a rozhodli sa vyvinúť systém, ktorý dostal meno Galileo (podľa talianskeho matematika, fyzika, astronóma a filozofa Galiela Galileiho, žijúceho v 16. storočí). Jeho uvedenie do činnosti sa postupne odkladalo, pričom toto oneskorenie je už okolo desať rokov.
Vypustili dve družice
Za veľký krok pri príprave uvedenia systému do činnosti sa považuje nedávne vypustenie dvoch družíc Galileo IOV. Tento pár družíc bol do vesmíru vynesený 21. októbra. Družice boli do vesmíru vynesené ruským nosičom Sojuz (modernejšia verzia nosiča, ktorý do vesmíru vyniesol prvého človeka, J. Gagarina), ktorý po prvý raz štartoval z nového vypúšťacieho komplexu v Európskom kozmodróme vo Francúzskej Guyane. Pretože tento komplex leží v blízkosti rovníka, môže z neho štartujúci nosič Sojuz vyniesť na geostacionárnu obežnú dráhu družicu hmotnosti až 3 tony, zatiaľ či pri štarte z ruského kozmodrómu Bajkonur je to len 1,7 tony (na rovníku je obvodová rýchlosť povrchu Zeme vyššia ako vo väčších zemepisných šírkach, a táto rýchlosť vlastne prispieva k rýchlosti nosiča). Veľký význam mal tento štart aj preto, lebo do vesmíru sa dostali prvé dve funkčné družice, ktoré budú slúžiť na praktické overovanie celého systému. Skratka IOV v označení týchto družíc znamená In-Orbit Validation, čiže overovanie na obežnej dráhe. Po troch hodinách a 49 minútach po štarte sa družice dostali na svoju obežnú dráhu vo výške 23 222 kilometrov nad zemským povrchom.
Dve ďalšie družice Galileo budú do vesmíru vypustené v roku 2012. Po dobudovaní celého systému bude okolo našej planéty krúžiť celkovo 30 družíc navigačného systému Galileo (27 prevádzkových a tri náhradné). Tridsiatka satelitov bude krúžiť v troch obežných rovinách, sklonených pod uhlom 56 stupňov k rovníku. Družice budú na obežných dráhach rozložené tak, že z ktoréhokoľvek miesta na Zemi budú vždy viditeľné aspoň štyri družice.
Výhody systému Galileo
Aké výhody prinesie systém Galileo Európanom? Prvou bude zvýšená presnosť lokalizácie. Zatiaľ čo systém GPS umožňuje určovať polohu s presnosťou na približne desať metrov (jeho vojenská časť pravdepodobne s vyššou presnosťou), systém Galileo by mal pracovať s navigačnou presnosťou okolo jedného metra. Druhou je vysoká bezpečnosť systému. Užívateľ bude v priebehu niekoľkých sekúnd informovaný o (veľmi nepravdepodobnom) zlyhaní niektorej družice, čo umožní využívať systém aj pre aplikácie, kde je mimoriadne dôležitá bezpečnosť (riadenie vlakov či pristávania lietadiel). Základom vysokej presnosti systému sú mimoriadne presné atómové hodiny, ktoré budú inštalované na každej družici. Tieto hodiny sú výrobkom firmy SELEX Galileo a ich frekvenčná stabilita zodpovedá odchýlke jedna sekunda za tri milióny rokov.
Výstavba celého systému Galileo bude stáť vyše päť miliárd eur a mala by byť dokončená pred rokom 2020, pričom už v roku 2015 by malo byť na obežnej dráhe dosť družíc na to, aby systém začal fungovať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
