Pekná plavba priniesla vo finále stroskotanie

V niektorých prípadoch hostitelia nemali vážnejšie problémy aj preto, že ich súperi boli príliš odovzdaní, plachí v ofenzíve a kostrbatí v zakončení.

KOŠICE. To bol i prípad derby v Krásnej, kde sa predstavila Barca.

Účel svätil prostriedky

Domáci mali dva motívy obstáť. Jednak nemajú toľko nahrané, aby si mohli pokojne vegetovať a okrem toho pred týždňom po hernom odvare v Zemplíne prehrali rozdielom triedy. Nástup im dokonale vyšiel. V 3. minúte penaltu premenil skúsený Šoltis. „Prvý raz som skóroval v tomto ročníku z bieleho bodu. Neponechal som nič na náhodu,“ uviedol Anton Šoltis. Podľa neho zákrok na Čobíka-Ferčíka bol nedovolený a preto pokutový kop oprávnený. Jeden gól – navyše hneď na začiatku – nič nerieši. To si uvedomovali i hráči Krásnej. Okrem toho hostia boli v poli živí, pohybliví, loptu mali neraz pod kontrolou, no vo finálnej fáze stroskotali. „Šancí sme mali viac my, rival nehrýzol v útoku, hoci bol nebezpečný. Keď sme pridali druhý gól, akúsi poistku, už sme cítili, že hostia poľavili. Zrejme si už neverili, že môžu čosi uhrať.“ Pre Krásnu víťazstvo znamená, že nestratila kontakt s celkami nad ňou. „Účel svätí prostriedky, tomu sme podriadili aj taktiku, hrali sme skôr na brejky,“ komentoval A. Šoltis.

Zlyhali v odvahe

Barčania patria tiež medzi kolektívy, čo z týždňa na týždeň bojujú so svojou fazónou. Raz je dobrá, inokedy mdlá, nevýrazná. Tak to bolo i naposledy. Možno by sa všetko inak vyvíjalo, keby po pár sekundách Durbák prejavil viac pokoja pri zakončení. Hostia si myslia, že jedenástka bola prísne nariadená, avšak šéf klubu a tréner v jednej osobe Imrich Balogh objektívne priznal, že rival ukázal väčšie srdce. „Čo z toho, keď sme boli lepší medzi šestnástkami, keď v útoku sme zlyhali a nevypracovali si žiadnu možnosť.“ Barci chýbali viacerí hráči – Šimko, Kollár, Kirňák. Brankár Poloha bol po zranení, takže medzi žrde išiel Kováč. „Nikdy nehráme v optimálnej zostave. Stále niekto chýba pre dajaké povinnosti – rodinné, študijné alebo pracovné. Tököli zaskakoval na stopérskom poste, Hoščuk tiež nie je rodený stopér a tak v strede obrany sme mali slabinu. Útočná dvojica Durbák – Pástor síce pobehovala, preberala loptu, ale kľúčová myšlienka chýbala. V strede poľa sme si poťukali, no celé to bolo bezúčelné. Domáci využili z minima maximum,“ konštatoval smutne I. Balogh, ktorý síce hráčom prisľúbil vyššie odmeny, ale ani to nepomohlo. Na rozdiel od vystúpenia vo Svite jeho zverenci prepadli v odvahe dostať sa do výhodnej pozície. Pod Tatrami mali možností nadostač. „Tam sme predviedli iný futbal a mali sme domácich na lopate.“ Teraz akoby sa báli čosi podobné zopakovať.