V tom zmysle, že scvokatenie politiky nie je absolútne, iba limitne blízke jednej.
Že prečo sa má Ústava meniť, je odpoveď triviálna. Sociálna demokracia, tá matka pokroku, si predsa nemôže dovoliť v kampani taký luxus, že prezident vládu odvolá a potom menuje Radičovú späť, čo by si bez dohody v exkoalícii pýtalo aj podporu nejakých hlasov Smeru pre novú žiadosť o dôveru v NR SR (na štyri mesiace)... Viete si predstaviť také dačo, že by v rámci absolútnej formality, trvajúcej tri minúty čistého času, Radičová prečítala dve vety – akože budem dochádzať do zamestnania na Úrad vlády do 10. marca - a Smer by na to dal hlasy do 76? O tom nemôže byť ani reči. Čo by povedali Focus, MVK a Polis??? Takže je jasné, že jediná možnosť, ako sa konštruktívne pobiť s krízou (nie vlády, ale IQ), je zmeniť základný zákon štátu. Nie? Také jednoduché neviete?
Teda zmeniť v tom zmysle, že zaplátame ústavnú dieru, ktorá mlčí o tom, čo má prezident urobiť, keď vládu s nedôverou NR SR odvolá a vznikne vákuum. Dalo by sa iste argumentovať, že demokratické zvyklosti sa rozumejú samo sebou. A keďže štát potrebuje aj v politickej kríze, aby niekto chodil do úradu, ktorý sa volá vládny, tak Gašparovič by mohol „poveriť“ Radičovú aj bez explicitného paragrafu. Najmä ak iný článok kdesi hovorí, že štát musí vždy fungovať (alebo v tom zmysle čosi). No ale sme na Slovensku.
Takže Fico by bol geroj, ktorý sám zachránil Slovensko. Keby, keby ho maestro Dzurinda – ako sa začalo módne hovoriť – neprešťal. Dohoda, ktorú rozvedená a rozvadená koalícia – nepochybne pod Mikiho taktovkou – včera nečakane uzavrela, stále potrebuje, samozrejme, hlasy Smeru na ústavnú novelu. Nepotrebuje ich už ale na vyslovenie novej dôvery pre zimnú vládu, ktorá bude pokračovať v (zrejme, skôr áno ako nie) nezmenenom zložení. To sa dá označiť za dôležitý krok k štandardnejšiemu politickému prostrediu. No. Taký mierny, organizovaný ústup od bordelu (o ktorom sme písali) najmä preto, lebo prehľadnejší stav vecí nevyžaruje nestabilitu.
Zvrat, teda jeho politické pozadie, nastoľuje otázniky, ktoré z voleja, v chvate (pred uzávierkou) je lepšie nechať ležať. To, že gang troch uprednostnil kompromis so Sulíkom pred Ficom, môže byť spôsobené časovou tiesňou (hrozba Gašparovičom). Na prvé i druhé zdanie však robí škrt cez rozpočet tých, ktorí už brali širokorozchodné koalície za jarnú definitívu. Nevedno, čo to má znamenať (čo sa stalo medzi Dzurindom a Ficom?), avšak signál, že všetky mosty cez Kwai a Ipeľ nie sú spálené, to akýsi je. Ako druhú pozitívnu informáciu sezóny to ale naozaj neberte.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
