Oficiálneho uvítania na radnici prístavného mesta sa však už 9. októbra 1934 popoludní nedožil. Pár desiatok minút po tom, ako z lode vstúpil na pôdu spriateleného Francúzska, zabili ho v aute neďaleko prístavu - na Burzovom námestí.
Kráľ Alexander I. a minister Barthou sedeli tých pár chvíľ, ktoré oboch delili od smrti, v aute s otvorenou strechou v spoločnosti generála Georgea. Kolónu chránil kordón motorizovaných policajtov a francúzskych dôstojníkov na koňoch. Obaja muži odpovedali na nadšené ovácie stoviek priaznivcov sľubnej juhoslovansko-francúzskej spolupráce.
„Kelemen“ trafil jedenásť ľudí
Davom sa o 16. hodine 16. minúte nečakane predral atentátnik. Prerazil kordón policajtov a vojakov a zo stúpadla prominentského auta začal na kráľa a ministra divo strieľať z automatickej pištole. I keď paľba trvala krátko, salvy zasiahli jedenásť ľudí - popri Alexandrovi I., Barthouovi a generálovi Georgeovi i ľudí v dave vítajúcich.
Juhoslovanského panovníka zaliala krv, strela mu zasiahla pľúca a upadol do bezvedomia, z ktorého sa už neprebral. Keď ho preniesli do budovy marseillskej prefektúry, manželka prefekta mohla už len tragicky zosnulému veličenstvu z Juhoslávie zatlačiť oči.
Ministra Barthoua previezli do nemocnice a sprvu sa zdalo, že jeho strelné poranenie ramena nie je veľmi vážne. Vrahova strela však trafila ministrovu tepnu a hoci lekári chceli problém pohotovo riešiť okamžitou operáciou, minister sa ocitol v šoku. Už sa nedožil ani anestézie - vykrvácal.
Zomreli aj dve ženy, ktoré v dave zasiahli ďalšie atentátnikove strely, ďalší ľudia boli zranení. Neprežil však ani vrah. Ako prvý z prekvapených mužov v kordóne ochrancov zasiahol atentátnika istý plukovník Piolet - úderom šable ho zrazil na zem. Tam sa na neho vrhli rozzúrení ľudia a spočiatku sa predpokladalo, že vrah bol zlynčovaný. Neskoršie vyšetrovanie však odhalilo, že atentátnika zasiahla streľba z pištole komplica, ktorým bol muž menom Mio Kralj. Umlčanie vraha, ktorý mal okrem pištole u seba ešte i ďalší ostro nabitý revolver a zaistenú bombu, bolo súčasťou sprisahania. Aby sa predišlo odhaleniu pozadia tohto teroristického činu, na vykonanie ktorého bolo pripravených niekoľko vražedných kománd. Polícia našla mŕtvemu v obleku falošný pas Československej republiky, ktorý bol vystavený na meno Peter Kelemen, povolaním obchodník, bytom v Záhrebe.
Vraždili fašisti
Francúzskym žandárom sa veľmi rýchlo podarilo chytiť na hraniciach so Švajčiarskom aj jeho komplicov, ktorí tiež mali falošné československé pasy, vystavené na mená Beneš a Novák. Páchateľom, ktorý mal na predlaktí vytetovanú lebku so skríženými hnátmi a nápis Sloboda - alebo smrť, bol Dimitrov Vetičko-Kerin, ktorého polícia poznala pod menom Vladimír Georgiev Černozemski.
Už v roku 1924 zavraždil s ďalšími sprisahancami poslanca Hadžiho Dimova. Hoci bol v roku 1932 v Bulharsku za ďalšiu vraždu odsúdený na doživotie, na základe amnestie sa dostal spoza mreží. O dva roky neskôr bol členom vražedného marseillského komanda, v ktorom okrem neho boli plavovlasá žena s dokladmi na meno Marie Vondráčková, Eugenco Kvaternik alias Kramer, Mio Kralj alias Malný, Zvonimír Pospíšil alias Beneš a Ivan Raič alias Novák. Kvaternik po atentáte v Marseille odcestoval do Talianska, kde v Turíne podal o ňom detailné hlásenie Ante Paveličovi, ktorý stál neskôr na čele chorvátskeho fašistického štátu. Bol to práve fašizmus, hroziaci už vtedajšej Európe, ktorý sa pred 77 rokmi podpísal na príprave a uskutočnení atentátu v Marseille. Záujmovo na ňom participovali fašisti z Maďarska, Talianska i Nemecka.
Francúzski vyšetrovatelia sa o tom dozvedeli od sprisahanca Mia Kralja, ktorý umlčal marseillského vraha. Vetičko-Kerin si podľa Kraljových výpovedí povinnosť zastreliť kráľa vylosoval. Mŕtve telo Alexandra vo Francúzsku zabalzamovali a krížnik Dubrovník s jeho rakvou na palube zamieril do zarmútenej Juhoslávie. V sprievode eskadry francúzskeho loďstva, ku ktorému sa cestou pridali i talianske lode, a v Jadrane vedno s juhoslovanskými plavidlami i britská eskadra. Kráľ bol pochovaný v kostola v Oplevaci a pod kuratelou regentskej rady nastúpil na trón jeho jedenásťročný syn Petar II.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
