Panovníkovi prezentovali, že tajomnou dynamickou vodnou spojnicou medzi morom na severe a plesami v Tatrách putujú občas, keď je na mori veľké vlnobitie, vzdutými hladinami rôzne predmety. A bývajú vycifrované i címermi švédskeho kráľovstva.
Kráľ Stanislav August nálezcov trosiek údajne švédskej plachetnice, ako v knihe Tatranský kaleidoskop uvádza známy historik Ivan Bohuš, sa za donesené unikáty odmenil a stali sa súčasťou kráľovských zbierok. Veď možno boli naozaj z lode škandinávskej kráľovskej flotily...
Dve Rybie plesá
Trosky boli šikovnými goralmi vylovené z Rybieho plesa. Plies sú v Tatrách takmer dve stovky, ibaže dnes sa žiadne z nich Rybím nenazýva. V čase, keď podľa rozšírených povestí plávali v Rybom plese severské propriety, však existovali hneď dve takto pomenované plesá. Rybím sa volalo dnešné slávne Morské oko na poľskej strane Tatier, odtiaľ vraj goralské chýrne zviditeľnené lodné trosky pochádzali.
Rybím sa však nazývalo aj dnešné Popradské pleso v strednej časti Mengusovskej doliny na slovenskej strane veľhôr. O tomto plese, ako zaznamenáva Bohuš, sa vo svojom diele Notitia Hungariae z roku 1736 ako prvý zmieňuje ako o Rybom plese známy polyhistor Matej Bel. Aj v ňom sa podľa legiend plavievali v minulosti drevené lodné trosky. No i bizarnejšie vecičky, ktoré ďaleko na juh hnali podzemnými vodnými tokmi obrovské morské vlny. Tatranci v stredoveku verili, že tajomné tsunami zo severu dokázali prihnať cez stovky kilometrov aj batožinu neznámeho švédskeho stroskotanca. Kežmarčania dodnes spomínajú tvrdenia prastarých otcov o veľkom cestovnom kufrisku, ktorý sa vynoril z vĺn dnešného Popradského plesa. A my, ktorí tieto legendy roky poznáme, pri výletoch k tejto veľkej horskej vode za častého výdatného vlnobitia na hladine očami s nádejou pátrame, či sa predsa len nevynorí nejaký suvenír po stroskotancoch zo severských monarchií.
Prichádza čas Ostrvy
Hladina Popradského plesa je magická aj bez škandinávskych priplavenín. Pohodlne prístupná vysokohorská lokalita patrí vo Vysokých Tatrách medzi najnavštevovanejšie. Vôkol plesa sú romantické zákutia, ideálne pre rozjímanie o tajomstvách vyše šesťhektárovej vodnej plochy štvrtého najväčšieho tatranského plesa.
Aj tu podistým prebývali krásne vodné víly, ktoré do hlbokých studených vôd lákali šuhajov do osudového milovania s prísľubom rozprávkových pokladov pod priezračnými vodami. Alebo tu sídlili vodníci, ktorí číhali na šancu doplniť dušičky pod maľované hrnčeky. Legendy rozprávajú i o ďalších úžasných metamorfózach tatranských plies, ktoré sa vedia napríklad aj tajomne zahaliť do hmiel či prudko rozvlniť, ak sa k nim priblíži niekto nepovolaný.
Romantické predstavy „liečia“ každoročne účastníci už tradičného podujatia Čisté hory z radov potápačov, ktorí z tatranských plies vylovia občas veľmi bizarný odpad.
Popradské pleso však ozvláštňuje blízkosť unikátneho cintorína. Pod Ostrvou medzi limbami pripomínajú vyrezávané detvianske kríže i tabule s desiatkami mien obete hôr. Známy Symbolický cintorín s nápisom Známym a neznámym obetiam Tatier a s mottom Mŕtvym na pamiatku - živým na výstrahu, vznik ktorého iniciovali českí manželia Štáflovci a bol otvorený v roku 1940, bude v týchto jesenných dňoch pred Dušičkami opäť cieľom mnohých ľudí. K Popradskému plesu prídu spomínať a uctiť si pamiatku blízkych a priateľov, ktorých si naše hory, ale i ďaleké himalájske či iné vzali.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
