Doteraz sme sa v našom seriáli venovali katastrofám, ktoré postihli dopravné prostriedky. Postihujú síce aj stavebné diela, no pri zrúteniach mostov či budov (vynecháme tie, ktoré sú spôsobené živelnými pohromami či teroristickými útokmi) zahynulo oveľa menej ľudí. Dnes opíšeme kolaps jedného mostu cez americkú rieku Mississippi.

Dnes už bývalý most s označením I-35W č. 9340 bol súčasťou medzištátnej cesty Interstate 35W a klenul sa nad riekou Mississippi v meste Minneapolis v štáte Minnesota. Most navrhla spoločnosť Sverdrup&Parcel a kontrakt v hodnote vyše 5,2 milióna dolárov na jeho stavbu získali spoločnosti Hurcon Inc. a Industrial Construction Company. S výstavbou sa začalo v roku 1964 a pre dopravu bol most otvorený v novembri 1967.

Osem jazdných pruhov

Most priehradovej konštrukcie mal celkovú dĺžku 581,3 m, jeho šírka bola 34,5 a výška 35,1 m. Most mal štrnásť polí, pričom najdlhšie, pod ktorým bola plavebná dráha, meralo 139 m. Svetlá výška pod mostom bola 19,5 metra. Cesta na moste mala osem jazdných pruhov a denne po nej prešlo v priemere 140 000 vozidiel.

Nedostatky v konštrukcii

Od roku 1993 bol most pravidelne kontrolovaný pracovníkmi ministerstva dopravy štátu Minnesota. V niektorých správach sa uvádzali konštrukčné problémy.
V roku 1990 federálna vláda zaradila most I-35W do kategórie „nedostatky v konštrukcii“, pričom sa uvádzala najmä značná korózia jeho uloženia. Nebolo to zase nič výnimočné, pretože v takejto kategórii sa v roku 2007 nachádzalo už asi 75 000 amerických mostov. Následné kontroly však zisťovali stále novšie a novšie poškodenia mostnej konštrukcie, či už išlo o trhlinky v priečnych nosníkoch či ich deformáciu.

Nepredpokladali sa vážne problémy

Ďalšiemu šíreniu trhlín mali zabrániť vyvŕtané otvory na koncoch trhliniek. Jedna zo správ uvádzala, že most by nemal mať v najbližšej budúcnosti problémy s únavovými trhlinami, ale navrhovala, aby sa monitoroval stav mosta. V auguste 2007 guvernér Tim Pawlenty vyhlásil, že most by mal byť v roku 2020 nahradený novou mostnou konštrukciou.

Interne sa pripúšťal kolaps

V decembri 2006 boli vypracované plány na zosilnenie mosta. Tento projekt však bol v januári 2007 zrušený v prospech periodických bezpečnostných prehliadok. V interných dokumentoch ministerstva dopravy sa už dokonca hovorilo o možnom kolapse mosta a o tom, že ho bude treba zbúrať.
Niekoľko týždňov pred zrútením sa na moste robili stavebné práce, vymieňalo sa osvetlenie, betónové časti a zábradlie. V čase kolapsu boli kvôli obnove povrchu vozovky uzavreté štyri z ôsmich jazdných pruhov. Na moste bol uložený stavebný materiál a stavebné stroje s celkovou hmotnosťou 261 000 kg.

Povolilo stredné pole

V stredu 1. augusta 2007 o 18.05, keď sa po moste pomaly posúvali autá v začínajúcej večernej špičke, zrazu povolilo centrálne pole mosta, nasledované susediacimi poľami. Konštrukcia mosta sa spolu s vozovkou zrútila do rieky a na jej brehy. Južná časť mosta sa pri kolapse posunula o 25 metrov. Severné sekcie spadli na železničné koľajisko, na tri stojace nákladné vozne. Pri kolapse bolo na moste asi sto vozidiel s cestujúcimi a 18 stavebných robotníkov.
Všetko to zletelo do hĺbky až 35 metrov, čiastočne do rieky, čiastočne na brehy. Len niekoľko vozidiel sa pritom potopilo, ale veľa ľudí uviazlo na zrútených častiach mosta. Niekoľko vozidiel sa vznietilo, pričom hasiči si museli vodu privádzať zo vzdialených hydrantov (aj keď jej mali pod sebou dosť).

Relatívne málo obetí

Je však neuveriteľné, že pri tejto katastrofe zahynulo menej ľudí, než sa pôvodne očakávalo, a to trinásť (najmladšou obeťou bolo dvojročné dieťa). V nemocniciach v okolí bolo ošetrených 145 ľudí, ktorí utrpeli zranenia. Posledná obeť bola z trosiek vyslobodená 21. augusta a až potom sa začalo s ich odpratávaním.

Slabé styčníkové plechy

Príčiny kolapsu mosta vyšetrovala federálna agentúra NTSB (National Transportation Safety Board, čiže Národná rada pre bezpečnosť dopravy).
Tá vydala 13. novembra 2008 správu o výsledkoch vyšetrovania. Podľa týchto záverov boli hlavnou príčinou kolapsu nedostatočne dimenzované tzv. styčníkové plechy (pozri obrázok), ktoré mali hrúbku len 13 mm (mali mať dvojnásobnú). K nim sú prinitované zvislé a šikmé nosníky mosta. Styčníkové plechy sú považované za kritické konštrukčné časti priehradových mostov.
K spomenutej konštrukčnej chybe prispelo, že v priebehu rokov bola na vozovku mosta nanesená 51 mm vrstva betónu, čím hmotnosť samotného mosta narástla o 20 %.

Nový most z betónu

Na mieste zrúteného mosta bol veľmi rýchlo postavený nový most, pretože medzištátna cesta 35W je veľmi významná dopravná artéria. Nový most z betónových nosníkov má dĺžku 371 metrov a je široký 55 m, takže na ňom je až desať jazdných pruhov. Most bol otvorený 18. septembra 2008.

Trosky zrúteného mosta. Na moste bolo vo chvíli kolapsu asi sto vozidiel, zrútenie si vyžiadalo 13 obetí. Foto: archív

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.