Výškového letca identifikovali podľa zvyškov peria. Paradoxom je, že len vzácne vidno tohto vtáka vo výškach nad 6-tisíc metrov.
Kráľovskému supovi prislúcha v zvieracej olympiáde zlatá medaila za výšku letu. Pomocou krídel, ktoré majú rozpätie až 2,5 metra, dokáže perfektne využiť vzduchové prúdenie a vyletieť tak do mnohokilometrových výšok bez toho, aby sa príliš unavil. Vzdialenosť piatich kilometrov zvládne za šesť minút a denne preletí od hniezda až 150 kilometrov za potravou.
Títo vtáci majú špeciálny variant hemoglobínu alphaD. Tento proteín má vysokú afinitu (schopnosť zlučovať sa s kyslíkom, ktorému to umožňuje efektívne sa viazať na červené krvinky aj cez nízky tlak v hornej troposfére).
Posol smrti
Pohľad na supy v nás vzbudzujú hrôzu a odpor, pretože vo chvíli, keď sa zjavia a krúžia na oblohe, je zrejmé, že sa končí životná púť niekoho na tomto svete. Netešia sa dobrej povesti. Dôvodom nie je len ich nepríťažlivý vzhľad, ale predovšetkým spôsob ich obživy. Živia sa prevažne zdochlinami. V prírode plnia tieto dravce nesmierne dôležitú úlohu sanitárnej služby. Zabraňujú šíreniu nebezpečných chorôb a epidémií. Rovnakú úlohu plnia aj supy, obývajúce územia s rozsiahlymi pastvinami, kde majú pod kontrolou stáda domácich zvierat. Donedávna im v odľahlých častiach Ázie a Južnej Ameriky pri pohrebných kmeňových obradoch predkladali na "likvidáciu" aj telá mŕtvych ľudí.
Hostina do prasknutia
Príznačné pre supy je, že majú holú hlavu a krk, čo má svoj význam. Ustavične strkajú hlavu do zdochlín, aby z nich vydolovali aj najmenšie kúsky mäsa a pri tom by si zašpinili perie hnijúcimi zvyškami potravy, z čoho by hrozila infekcia. Preto po "hostine" hľadajú vždy vodu, v ktorej sa kúpu a očisťujú od nebezpečných zvyškov potravy. Žiaden vták na svete nestrávi kúpaním toľko času ako nažratý sup.
Krátke, slabé a tupé pazúry neumožňujú supom útočiť na živú korisť a usmrtiť ju. Preto konzumujú to, čo im príde do cesty - zdochliny. Na to im slúži mocný ohnutý zobák, ktorým dokážu trhať mäso, ale aj silné šľachy. Dokážu sa kŕmiť takmer do prasknutia. Celé hodiny vysedávajú nablízku a trávia. Vydržia bez potravy aj niekoľko dní, ale keď sa k nej dostanú, nie sú schopné letu. Menšie supy lovia aj hmyz, ryby, kraby a korytnačky, či vtáčie vajcia. Zaujímavé je, že pri získavaní potravy si navzájom pomáhajú a sledujú jeden druhého. Len čo jeden z nich objaví zdroj obživy, ostatní sa rýchlo zletia a spoločne sa hostia. Pri jednej zdochline sa môže stretnúť aj 60 vtákov. Na posedenie dokáže jedinec skonzumovať 1,5 kg mäsa.
Sup väčšinu dňa plachtí vo veľkých výškach a vynikajúcim zrakom hľadá potravu. Zdochlinu sú schopné zazrieť až z 10-kilometrovej vzdialenosti. Plachtiť vydrží bez problémov aj niekoľko hodín v podstate bez mávania krídiel. Využíva teplé vzdušné prúdy. S čuchom by rozkladajúce sa živočíchy asi ťažko hľadal. Nemá ho najcitlivejší.
Hniezdia na stromoch či skalách
Supy sú veľmi plaché vtáky. Hniezdia vo veľkých kolóniách, ktoré môžu mať až 1 000 párov. Veľké hniezda si stavajú z hrubších konárov na osamelo stojacich stromoch rastúcich na kopcoch alebo pod skalnými prevismi. Sú veľké a dosahujú priemer okolo 2,5 metra.
Supy žijú na všetkých kontinentoch mimo Ameriky, kde ich nahrádza kondor. Sup kráľovský dorastá do dĺžky zhruba 1 metra, rôzne zdroje uvádzajú hmotnosť od 5 až do 9 kilogramov, rozpätie krídel dosahuje 2,8 metra. Za najväčšieho zo supov sa považuje o trochu robustnejší sup africký.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
