Absolventi Strednej lesníckej školy v Prešove, Peter Lysina (22) a Ján Ščecina (21), už druhé leto zdieľali svoje remeslo s kolegami z Britskej Kolumbie.

PREŠOV. Čo uchvátilo na sokoliarstve Jána Ščecinu? "Vždy ma inšpirovala krása a nespútanosť, ktorá je zhmotnená v prírode a v dravcoch sa to snúbi dvojnásobne. Sokoliarstvo nie je len lov či poľovačka, je to skôr prastaré umenie. Spôsob, akým sa loví, možno označiť za maximálne férový. Vždy je to 50:50, rovnakú šancu na úspech má cvičený dravec, ale aj korisť. V tejto hre platia zásady, ktoré sa neporušujú."

Na to, aké je spolužitie medzi sokoliarom a jeho dravcom, má Peter Lysina jasnú odpoveď: "V žiadnom prípade tu nejde o vzťah pán a sluha. Je to spolupráca dvoch rovnocenných partnerov, ktorí sú od seba nesmierne závislí. Ja som pre môjho dravca spoločník, ktorý mu dá šancu, aby sa v ňom prejavil jeho charakter a on mi ju vráti tým, že mi v tom, čo robím, dôveruje."

Dnes je tradičné poľovníctvo veľmi pretechnizované. Najmodernejšia optika a rýchlejšie strelivo so zraňujúcim účinkom zaručujú takmer stopercentný úspech. Ako tieto trendy vníma mladý sokoliar Ján Ščecina?

"V sokoliarstve nič také neplatí. My dávame zveri šancu na to, aby sa mohla opäť spoliehať na svoje inštinkty. Môže pred orlom kľučkovať, môže sa skryť, a to je na tomto spôsobe lovu pekné."

Oni očarili Kanadu, Kanada uchvátila ich

"V celej Britskej Kolumbii, čo je územie veľké asi ako Ukrajina a Poľsko dohromady, sú asi len dve desiatky aktívnych sokoliarov. Je to žalostne málo. V porovnaní so Slovenskom, kde je nás asi 300, stojí na našej strane nepredstaviteľné ľudské i profesionálne bohatstvo. Pozrime sa len na Ameriku ako takú. Aká je tam spoločenská a kultúrna tradícia? Asi 400-ročná, u nás je 1 100-ročná. A ešte výraznejšie je to v sokoliarstve, ktoré k nám priniesli Huni už v prvej polovici piateho storočia zo Strednej Ázie," vysvetlil Ščecina.

Ďalšie dôvody atraktivity Slovákov u kanadských podnikateľov objasňuje druhý z dvojice: "My sme, samozrejme, lacnejší ako domáci sokoliari. Spolu s nami tam bolo veľa Poliakov a zopár Čechov. Treba povedať, že my Európania dozrievame v remesle skôr ako domáci Kanaďania."

Prečo sa za sokoliarstvom vybrali až do Kanady? Vari u nás nie je možné robiť kvalitné remeslo? "Bolo to z niekoľkých dôvodov. Po prvé sme tam neuveriteľne ľudsky, ale i profesionálne dospeli a nabrali skúsenosti, ktoré by sme doma len veľmi ťažko získali. Po druhé je Kanada pre sokoliara i sokola krajinou neobmedzených možností. Bohatstvo zveri, panenská príroda a otvorení ľudia boli lákadlom, ktorému sa jednoducho nedalo odolať. Hlavne pre nás mladých to bola výzva i príležitosť sa opäť niečo nové naučiť," hovorí Lysina.

Chrániť, nie loviť

Kamaráti tam nešli primárne loviť, ale chrániť. A to čučoriedkové a čerešňové plantáže pred neúnavnými škodcami, ako sú škorce alebo vrabce. "Robili sme biologickú ochranu obrovských ovocných sadov, kde bolo stále veľa vtákov. Stáli sme uprostred vysokých krovín a dravce plašili záškodníkov. Mať na farme sokoliarov znamená pre domácich Kanaďanov nielen nevyhnutnosť, ale aj prestíž u odberateľov ich výrobkov."

Štylistika v koži

Starší z dvojice, Peter, sa venuje aj pleteniu bičov a čiapočkárstvu. "K dobrému jastrabovi či orlovi neodmysliteľne patrí aj kvalitný výstroj. Najmä dobrá čiapočka ušitá na mieru. Šijem ich rád, lebo je to práca, ktorá si vyžaduje obrovskú trpezlivosť, precíznosť a presnosť. Čiapočka musí byť komfortná, aby vtákovi nepoškodila ozobie alebo oči. Niektorí autori čiapky lepia, ja preferujem šité. Tie vydržia dlhšie. Moje čiapky a biče nesú určitý rukopis, ktorý je pre každého kožiara špecifický. Je to ako štylistika v koži."

Obaja kamaráti sa zhodujú v jednom: "Vďaka sokoliarstvu sa dá dostať skutočne do celého sveta. Od Arábie až po Kanadu. Ukázalo nám, že príroda je väčšia, ako sme my ľudia. Za to všetko však ďakujeme nášmu učiteľovi Štefanovi Azarimu, bez ktorého by sme to nikdy úplne nepochopili."

Autor: Valentín Humeňanský

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.