Vtipných zážitkov s týmto velikánom písaného slova je totiž na každý prst desať a neobľúbiť si ho je priam nemožné. Hoci v týchto dňoch oslávil krásne životné jubileum (75), často sa správa ako "puberťák".

"Feldeka nebolo možné si nevšimnúť. Vždy na seba čímsi upozorňoval, keď už ničím iným, tak hromovým hlasom," uviedol pred časom na margo spisovateľa a prekladateľa Milan Lasica. Ak však nemáte tú česť zažiť ho zoči-voči, určite nenecháte bez povšimnutia jeho tvorbu. Tú obľubujú deti, mládež i dospelí.

Písaným textom sa Ľubomír Feldek vo všeobecnosti obklopuje mimoriadne rád. Doma má po zemi porozkladané celé stohy novín a výstrižkov, ktoré majú jeho rodinní príslušníci zakázané upratovať. „Najväčší poriadok mávajú ľudia, ktorých netrápia iné myšlienky," uviedol pred časom pre týždenník Život. „Pre mňa je vzorom intelektuála Pablo Picasso. Keď mal veľký bordel v ateliéri, tak si prenajal iný a potom ďalší a ďalší. Keď po jeho smrti upratovali, našli zhúžvanú handru, v ktorej mal zabalené špinavé štetce, a keď ju rozbalili, zistilo sa, že ide o vzácnu maľbu, ktorú mu venoval jeho kolega maliar Georges Braque. Občas neporiadok prispieva k záchrane vecí."

Manželka s ním má občas riadny kríž

Bez preháňania je mimoriadne talentovaným majstrom písaného slova. No i napriek veľkému literárnemu talentu je v bežnom živote len obyčajným chlapom, s ktorým je niekedy riadny kríž. Svoje o tom vie najmä jeho polovička, manželka Oľga, s ktorou má päť detí. Ako nám pred časom prezradila, s manželom si toho užije jedna radosť a rozhodne v ich vzťahu nie je núdza o zábavné historky. Nielenže má totiž Ľubomír Feldek svojský pohľad na to, čo pani Oľga potrebuje, ešte jej i domov znáša všakovaké podivuhodné predmety. Vraj vždy ide o megavýhodnú kúpu, za ktorú očakáva i primeranú vďačnosť. Keď sa z nakúpených vecí vykľujú nepodarky, vinu zvaľuje na manželku. Sympatická glosátorka si napríklad už dlho želala rúru na pečenie. Keďže má domácnosť v Prahe i v Bratislave, nie všetko funguje ako hodinky. Jej prosby, hrozby a náreky však boli dlhý čas márne. "Už som toho môjho muža toľko otravovala, že ju chcem, až jedného dňa prišiel z nejakého obchodu a priniesol taký veľký ťažký čierny hrniec. Nejaká pani predavačka ho prehovorila, že to je v podstate to isté ako rúra," zúfa si pani Oľga. Za čerstvý "zázrak" jej manžel vysolil v bývalej mene rovných 5-tisíc a hrdo zahlásil: "Už nemusíš plakať, ani do elektriky to nemusíš zapínať, teš sa." Po vyskúšaní však 5-násobná mamička zistila, čo tušila od začiatku. Rúru to nenahradilo a všeličo prihorelo. "Keď v tom varím, hore je to surové, dole pripečené... Nemôžem sa mu však ponosovať, keď to urobil s takou radosťou... Akurát by som tej pani išla najradšej tým hrncom hlavu rozbiť. Jemu som však nepovedala nič."

Na "výhodné" kúpy má nos

Ak by bol jej manžel namiesto spisovateľa podnikateľom, či obchodníkom, zrejme by veľmi skoro prišli na psí tridsiatok. Na "výhodné" kúpy má totiž nos. "Takéto veci má doslova v génoch," smeje sa zmierená pani Oľga a z rukáva sype ďalšiu vtipnú historku. Jej manžela v Prahe zastavil pán, riekol, že je Talian a núkal mu zaručene pravú koženú bundu za 330 eur. Váhanie ho naštartovalo a tak sumičku spustil na polovicu. "Muž mi ju teda kúpil a v priebehu týždňa sa z nej začal odlupovať povrch. A čo sa nestalo. Začal mi držať prednášku, ako keby to bola moja chyba. Vravel: Moja, keď ťa niekto osloví na ulici, tak vždy, to si zapamätaj, vždy je to podvodník." Rovnako však skončila aj jeho kúpa digitálneho fotoaparátu. "Prišiel z mesta celý nadšený a doniesol digitálny fotoaparát. Hovorí mi: Vieš čo, také šťastie nás stretlo. Keby som nebol išiel do mesta kúpiť noviny, tak sa to nestane. Digitálny fotoaparát za facku." Obrovskú radosť znásobila skutočnosť, že jedna z dcér vyštudovala na pražskej FAMU fotografiu. Keď však zistil, že pod stromček jej mieni dať atrapu, vôbec ho to nepoučilo. "Jasné, že to opäť raz zvalil na mňa. Bola tam totiž v puzdre priložená taká malilinká taštička s dvoma štetčekmi na čistenie objektívu. Objektív to však nemalo, len tieto dve kefôčky a blesk. Priateľom som ukázala, čo teda môj muž vyviedol, potom som to doniesla domov a muž začal štetôčky hľadať. Keďže mne niekde museli vypadnúť, vypočula som si zúrivý preslov, že som otrasná, pretože ony boli na tom všetkom najúžasnejšie," smeje sa dnes už poriadne manželovými výstrelkami skúšaná Oľga Feldeková.

Vyniká vynachádzavosťou

Svoje okolie talentovaný spisovateľ ohromuje aj mimoriadnou vynachádzavosťou. Keď sa mu napríklad na počítačovej debničke odlomila zadná nožička a dotýkal sa stola, čo spôsobovalo jeho rýchle zohrievanie, vymyslel zlepšovák. Jednoducho počas písania pridržiaval počítač ľavou nohou vo vzduchu, aby sa ochladzoval a časom mu už táto podivná poloha vôbec neprišla ako niečo zvláštne.


Knihy v garáži upratovať nemieni

„Hovorí sa, že kto do dvadsať rokov neopeknie, do tridsiatky nezmúdrie a do štyridsiatky nezbohatne, tak sa mu to už nepodarí. Ja som to nestihol, a ani sa o to nesnažím. Najdôležitejšia je láska mojej ženy, zdravie našich detí a vnúčat a dobré ranné myšlienky," uviedol pre spomínaný týždenník. Jeho obrovskou vášňou je však práve túžba realizovať sa na poli slovenskej literatúry. Je skvelým autorom prózy i poézie a obrovský kus práce vykonal v prekladateľskej oblasti. Okrem toho je i náruživým čitateľom. Začínajúcim kolegom odporúča čítať Shakespeara, Rimbauda, Apollinaira či Villona. "Čítanie je nádherná činnosť – už len preto, že sa dá pri tom ležať a že človek sám môže rozhodnúť, čo bude čítať. Keď som bol tínedžer, objavoval som svoje celoživotné knižné lásky v žilinskom antikvariáte. Aj za totality sa tam dalo natrafiť na úžasné knihy," uviedol pred časom v rozhovore pre denník Pravda človek, ktorý má v súčasnosti toľko kníh, že má nimi zapratanú i celú garáž. Upratať si ju však nechce. "Môj otec si upratal a zomrel. Takže to radšej ustavične odkladám. Ale - nemám už veľa času, mal by som si upratať, aby po mojej smrti nezostali veci, o ktorých deti nebudú vedieť, čo s nimi majú urobiť."

O čitateľoch si ilúzie nerobí

Hoci má úspech a jeho tvorbu poznajú a obdivujú všetky vekové kategórie, nerobí si ilúzie o stave súčasnej literatúry a čítanosti svojich diel. "Čitateľov mám iste čoraz menej, ale to nie je ani ich vina, ani moja. Jednoducho – je dnes veľké umenie dostať báseň k čitateľovi. Dá sa s tým však čosi urobiť. Riešim to napríklad tak, že najkrajšie verše, myslím hlavne na tie, čo som preložil, Shakespearove, Kiplingove, Puškinove, pašujem napríklad do fejtónov," vysvetlil spisovateľ, ktorého momentálne trápia zdravotné problémy. Diagnostikovali mu totiž Crohnovu chorobu a z toho dôvodu si, žiaľ, oslavy narodenín veľmi neužil.

PROFIL

• Patrí k najvýznamnejším slovenským spisovateľom.
• Je básnikom, prozaikom, dramatikom, scenáristom i prekladateľom.
• Medzi jeho najvýznamnejšie ocenenia patria Cena Ivana Krasku (1961) za debut Jediný slaný domov, titul Zaslúžilý umelec (1979) a Krištáľové krídlo 2007 v kategórii Literatúra a publicistika.
• Narodil sa 9. októbra 1936 v Žiline.
• Vyštudoval slovenský jazyk na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave a už v tom čase pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Mladé letá.
• Debutoval v roku 1961 zbierkou Jediný slaný domov. Nasledovali zbierky Kriedový kruh (1970), Paracelsus (1973), Dvaja okolo stola (1976), Poznámky na epos (1980).
• Je jedným zo zakladateľov básnického zoskupenia známeho ako Trnavská skupina alebo Konkretisti.
• V prózach a básňach pre deti je dominantný predovšetkým princíp partnerského dialógu dospelého a dieťaťa. Spisovateľ nimi prišiel s novou podobou slovenskej literatúry pre deti. K takýmto dielam patria knihy Hra pre tvoje modré oči, Zelené jelene, Zlatúšik, Modrá kniha rozprávok, či Zelená kniha rozprávok.
• Je aj autorom scenára Perinbaby.

nit

Autor: Spracovala: Nit

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.