ce..
No. Je takmer isté, že z toho, čo sa deje dnes, nič inšpiratívne, povzbudivé na duši nezostane. Potreba rozpitvať udalosti a vytvoriť plastický obraz nemá kotvu, záchytný bod. Akoby sa vám bordel vysmieval, že pravda je éterická, meňavkovitá, tým nedosiahnuteľnejšia, čím bližšie sa ukrýva...
Ironické je, že v stávke - teda čo z toho všetkého vylezie - je zrejme aj viac, než kedykoľvek. Delenie federácie, či aj Mečiar boli obrovské veci, ale vonkajší svet bol pevne naprogramovaný, čo vtedy bola jedna veľká istota. Mudrci dokonca písali, že "koniec dejín". Teraz to, čomu sa na SR – pre chudobu jazyka – hovorí pravica, rozbila určitú vnútornú istotu, ktorou bola desaťročná štruktúra politickej scény. To, samo osebe, nemá rozmer vznikania nového štátu, azda ani zbavenia sa vodcu s autokratickou úchylkou. Gigantický neporiadok ale zasadili do prostredia, ktoré je zvonka najnepredvídateľnejšie čo pamäť siaha od Novembra ´89. Pričom citlivosť, odkázanosť Slovenska na udalosti vonkajšieho sveta sú tiež najväčšie, odkedy tá pamäť funguje.
Rozumiete; máte tu Gašparoviča, ktorý nie je v stave vnímať, prečo je kritické, aby v nedeľu leteli do Bruselu na summit tí, ktorí tam chodili doteraz. SDKÚ, myslite si čokoľvek o strane platinových sitiek, má akúsi európsku politiku, a čo je zásadné, nepletie si – ako poniektorí - Lisabon s Libanonom a Srbsko s Chorvátskom... No. Nemáte jasnú predstavu, čo hrozného sa môže stať, ak tam pôjde prezident, ale vzhľadom na unikátnosť situácie (napr. návrhy na zmeny Lisabonskej zmluvy) môže vyrobiť problém na dve generácie... Chcelo by to analyzovať, aké ďalšie náklady môže pre SR znamenať, ak cez nejaký "pákový efekt" v Bruseli nafúknu euroval ešte päťnásobne. Ako to presne bude vyzerať, však nevedia ani investigatívci Financial Times...
Aká-taká istota, čo bola doma, Radičová-Mikloš-Mihál, pominula, a pred nosom máte päť mesiacov tmy. Ak teda nie viac... Vzhľadom na vnímanie zodpovednosti, aké pri páde vlády prejavili, sa treba pripraviť na všetko. Európska banka (EBRD) trúbi, že rast 2012 na SR bude akýchsi 1,1 percenta HDP, čo je asi trikrát menej než – už raz upravená - prognóza MF. Keby bol Mikloš pevne v sedle, tak síce povie, že to bude niekde medzi (povedzme 2,5), ale navrhne nejaké záplaty, teda zvyšovanie daní. Nebude nikto nadšený, iste. Avšak aspoň akýsi pocit bezpečia, že pád prvej francúzskej banky, či ratingu Francúzska, nepoženie SR s klobúkom hneď pod euroval, predsa len máte. Teraz nič. Je bordel.
Ak aj Gašparovič dnes večer či zajtra odvolá a znovumenuje Radičovú ako invalidnú premiérku, urobí dobrý skutok. Ale je horšie ako otázne, či cez rozvrátený parlament, kde mimo kampane už myšlienka na nič iné neexistuje, nejaký "haircut" ešte prejde. Slovensko by ho pritom potrebovalo v ráde miliardy eur... Nebola ešte situácia, v ktorej by i rýchla budúcnosť bola takto zahmlená. Bordel nemá čaro, kotvu ani jasný smer (s malým s!!), naháňa len mráz v kostiach. A to je iba október...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
