Či už záležitosť komplikuje primárne Gašparovič, alebo vzťahy medzi stranami, vzhľadom na rýchly dátum predčasných volieb je SR v situácii, v ktorej nič iného, než dovládnutie Radičovej ansámblu, jednoducho nie je k dispozícii. Niežeby teoreticky bolo nemožné stihnúť akýsi zbor úradníkov či "odborníkov", alebo trebárs aj inak politicky sfarbený "maglajs". Avšak vôbec zvažovať či skúmať na ten čas iné možnosti je nielen absurdné, nákladné (odstupné!!), ale najmä hazardné so zreteľom na vonkajšie okolnosti. (I preto bol príbeh s Moravčíkovou letnou vládou pred 17 rokmi úplne o inom.) Je nad ľudský pochop, že kde je problém, keď Fico sám nenamieta, aby do marca títo dovládli. To, že kto má byť podpredsedom NR SR (na tri mesiace hrozne podstatné, v Novom roku bude maximálne jedna schôdza, ak vôbec), alebo či ministri SaS majú zostať vo vláde, si predsa môžu vyriešiť medzi sebou štyri exkoaličné strany podľa ľubovôle... Nie?
Kto má lepšiu pamäť, si možno spomenie, že v súvislosti s povolebným patom v Česku (2006) autor kedysi písal, že taký pol rok či rok bezvládia nemusí byť až tak zle. Naopak, ľudia si všimnú, že štát "sa" administruje a funguje aj bez politikov. No. Tak presne toto treba vymazať z pamäte. Scenáre tejto jesene, zvlášť na periférii eurozóny, si priam pýtajú zdanie, že kormidlo štátu je držané pevnou rukou posádky, ktorá má kompetencie i schopnosť rozhodovať.
Ako z absurdnej sci-fi je napr. obraz, že na summite EÚ o týždeň, "ktorý je jednoznačne termínom, keď sa od eurozóny očakávajú radikálne kroky na zastavenie svetovej krízy" (Robert Shapiro, hlavný poradca MMF), by Slovensko zastupoval Ivan Gašparovič. To pripustil, resp. nevylúčil sám Robert Fico. Samozrejme, nejde o to, že ak tam prídu Radičová s Miklošom, tak zastavia či zbrzdia eurozónu na ceste kolektivizácie dlhov. Podobne, ako sa Slovensko nemohlo vzoprieť eurovalu (a každý Sulík, ktorý si myslel, že môže, je mentálne, ehm, ehm...), presne tak nemôže ani slamku krížom preložiť cez rozhodnutia o ďalšom napumpovaní múra a rekapitalizácii bánk. To vyplýva z fyziky globálneho rozhodovania, z fyziky sveta, v ktorom sa SR vyskytla. Je však vitálne, aby na summite boli za SR politici, ktorí s kauzou rok žili (a trpeli), rozumejú jej podstate a majú napr. predstavu, s kým uzatvárať v rámci EÚ a e-zóny taktické koalície, ktoré budú kľúčové v procese ovplyvňovania detailov prechodu do transferovej únie.
Jediný pohľad na G-20 (zárodok "globálnej vlády"), kde USA a spol. nedajú ani cent navyše do MMF, kým eurozóna nepovie "yes", stačí k poznaniu, že v poslednom dejstve dlhovej a inflačnej párty už ide len a len o to, kto a koľko zaplatí, aby sa nepreliala do katastrofy. Bolo by dokonale bizarné, keby na najdôležitejší zo summitov, odkedy SR v EÚ funguje, šiel človek, ktorý nemá poňatie, ktorá hodina odbila a čo sa deje.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
