Tým, že pod zdôvodnením nevyhnutnosti jednotného postupu v otázke eurovalu vystavili štát rizikám chaosu v tom najnepríhodnejšom čase (od vzniku republiky), SDKÚ, KDH a Most-Híd zlyhali na celej čiare. Zlyhali hrozne, pretože aj keby doktrína rovnakého hlasovania koalície mala opodstatnenie, nemôže nieže stáť vyššie, ale vôbec „súťažiť" v rovnakej váhovej kategórii s multirozmernými dôsledkami rozpadu. „Argumenty", že akože o rok sa bude schvaľovať trvalý euroval (ESM) - a čo potom, Jáchyme, so SaS-om?? - sú zoči-voči napr. možnosti, že Gašparovič dnes menuje za zimného premiéra trebárs Čiča, menejcenné. Eventuálne imbecilné. Tu nejde o meno, že Čič, môže to byť iný DrSc., Csc. – akože „odborník" – ale o zbavenie štátu exekutívy s politickým mandátom v situácii, keď trhy môžu dnes, zajtra či o dva mesiace otočiť hore pupkom napr. Taliansko aj so všetkými francúzskymi bankami. V tom momente letia slovenské úroky nahor, rating nadol (resp. „sa prehodnocuje") a nemáte politickú väčšinu, vládu, nič, čo by vyslalo signál, že tu je niekto schopný krátiť výdavky plošne a hneď o 10 percent. Nemáte ani rozpočet, priechodnosť je v lufte, informácia, že hrozí provizórium, poženie rizikovú prirážku svinským krokom nahor. (Provizórium znamená výdavky v režime minulého roka pri nižšom raste HDP – deficit letí do neba!!)
Ironická pointa tej hlúposti, že v „európskej politike" musí mať koalícia jednotný krok, leží v tom, že – euroval-neeuroval - na daňové harmoniky, rozpočtových cárov a hospodárske vlády, čo je ozaj muzika blízkej budúcnosti, majú tri strany stále bližší názor so SaS-om než so Smerom. Z toho priamo vyplýva, že otvorené brány návratu Fica, čo je vnútropolitický dôsledok skutku SDKÚ, KDH a Most-a, tú „európsku politiku" do budúcnosti nijako nerieši. Teda, pokiaľ SDKÚ a KDH neprepíšu stranícke programy... Posun paradigmy slovenskej politiky, ktorou sú dva základné bloky (Smer/nacionáli vs. ponovembrová „pravica"), bol takto úplne bezobsažný, keďže Slovensko bude na „eurodohody" naprieč spektrom odkázané i v budúcnosti. V akejkoľvek konštelácii.
To, či cez euroval primárne riešili neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia so SaS tak, aby zodpovednosť preniesli na nich – čo sa zatiaľ vynikajúco darí - či problém SDKÚ s Radičovou, je fakticky jedno. Obrovská priepasť, ktorá sa medzi SaS a tromi stranami roztvára (SDKÚ: „NAVŽDY nulový koaličný potenciál"!!), odsúva vznik programovej koalície na SR za horizont viditeľnej budúcnosti. Pokiaľ SDKÚ, KDH a Most v marci Smer nominálne neprevýšia (a nikto ďalší v NR nebude), i to je ich hriech. Iste, keby mal Sulík štipku súdnosti, nechcel točiť zemskou osou (to je neschválenie valu na SR) a ustúpil zúfalému nátlaku premiérky, Gašparovič by dnes neúradoval... To je jeho zodpovednosť. Ďaleko by ale nedobehol. Skutočnosť, že „akcia dôvera" nebola spontánna, ale zrežírovaná aj s účasťou Smeru, je indíciou, že rozvod by len oddialil, ale nezabránil mu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
