Nevedia ho dnes, a nebudú ani zajtra, ba ani na Silvestra, čo platí dokonca aj pre triumfátora Fica. Preto sa už začali a budú viesť interpretačné vojny, teda že kto je zodpovedný za predčasné voľby, za rozbitie pravicovej vlády, za návrat Fica (a pod.).
A tu sa zastavme, pretože celkom zásadné je jedno obzretie. Autora textu nectí, že o možnosti opakovať - v podstate okamžite - hlasovanie o eurovale sa dozvedel pred desiatimi dňami, hoci kauza bola nedostižný No. 1 dva mesiace. Stokrát podstatnejší je však viac ako dôvodný predpoklad, že kľúčoví hráči o tejto možnosti od začiatku vedeli celkom iste. Alebo veľmi pravdepodobne... A odtiaľ je už iba krok k posilnenej indícii, že ak vedeli, tak aj strategicky kalkulovali.
Vedomie, že prvé hlasovanie pre európsky múr vlastne nič neznamená (nekazí), lebo je možná hneď úspešná repríza, stavia pod ostrú perspektívu správanie aj tria SDKÚ-Most-KDH, aj Smeru, a napokon aj takpovediac "Bruselu" (PES!!!) pri pohľade na slovenskú drámu (tragédiu). Či už nadraďovanie vzťahov, dôvery, jednotného názoru (na val) v koalícii, či nadradenie mocenských zámerov (Smer), muselo byť predsa (ich pohľadom) vrcholne iracionálnou a hazardérskou politikou. Na to sme poukazovali od začiatku, dnes však vidíme, ako to dopadlo... Skutočnosť, že tí, ktorí euroval stotožnili napr. s "budúcnosťou Slovenska", sa neobrátili na Smer okamžite (keď SaS opakovala že nie, a nie a nie), sa dá v normálnej politike vysvetliť iba spoľahnutím sa na druhé hlasovanie. A iba takto je zrozumiteľná, alebo, no, zrozumiteľnejšia bohorovná flegmatickosť Smeru a Fica. Naozaj, naozaj by ich netlačil PES a celý svet, keby sa hlasovať dalo iba raz (a potom najskôr o pol roka)??? Pri tom chvate, galope, ktorým dnes dobehli k "opravnému termínu": Vie si niekto predstaviť rovnaký výsledok v utorok, keby reprízy nebolo???
Nedá sa svietiť. Ak si premietneme dva mesiace dozadu a vezmeme len predmet kauzy, teda sám euroval, tak všetky skutky tých účastníkov dealu, ktorí múr včera ratifikovali, dávajú zmysel len pri existencii reprízy. Alebo, aby sme slovenské špecifiká zohľadnili: Ako minimum sa zhodneme na tom, že príbeh má rádovo viac logiky s dvomi hlasovaniami, než jedným.
Zo zistenia, že SDKÚ, KDH, Most a Smer sa správali od začiatku tak, že hlasovať sa bude dvakrát a nie raz, ešte zďaleka nevyplýva, že všetky strany a zvlášť pešiaci vedome šliapali v dohodnutom scenári. Aj bleskovka, aká nemá obdoby, ktorú predviedli s eurovalom i predčasnými voľbami, však hovorí, že minimálne na základe "tichej" zhody, neskôr pretavenej do politickej dohody, do presne tejto koncovky, kalkujúc s "konečným riešením" SaS, smerovali. Ak je to tak, potom však platí, že spojenie valu s dôverou bolo jedinou možnosťou Radičovej, ako zachrániť koalíciu. Z vyššieho je totiž zrejmé, že rovnaký scenár, aký sa udial - koniec so Sulíkom - by nasledoval aj bez spájania s dôverou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
