Tá si počas života užila nielen úžasné chvíle slávy, ale aj pády a dokonca niekoľkomesačné väzenie! Hoci blížiacu sa osemdesiatku chcela speváčka osláviť aj so svojimi fanúšikmi na koncertoch, zdravie jej plány zmenilo.

"Firma Hegerová končí. Zostáva súkromná osoba, ktorá si chce vychutnať pokojné dni so svojím psíkom," povedala pred pár dňami pani Hana, ktorá "okrúhliny" 20. októbra oslávi len v kruhu svojich najbližších.

Bola veľmi neposedné dieťa

Hana Hegerová sa v roku 1931 narodila ako Carmen Farkašová. Exotické meno jej vybrala do opery zamilovaná babička. Hoci by sa mohlo zdať, že neobyčajné meno predurčilo dieťa na úspech, jeho nositeľka sa ho veľmi rýchlo vzdala. Už po prvých krokoch na javisku si ho zmenila na obyčajnú Hanu. Vraj aby ju ľudia neupodozrievali, že viac ako talentom chce upútať menom. Malá Carmen však herecké ani spevácke ambície nemala. V detstve však chodila na balet. "Bola som veľmi neposedné dieťa, mamičke to šlo na nervy, tak ma strčila na balet. Chodila som tam každý druhý deň a ona dúfala, že keď tam prehopsám 3 hodiny, budem viac unavená a ona ma potom doma zvládne. No našli mi nedomykavosť srdcových chlopní, tak som to musela nechať."

Hoci v mladosti sa niekoľko rokov venovala herectvu, jej detský sen to vraj rozhodne nebol. "Maturovala som však v 50. rokoch, a keďže pochádzam z takzvanej buržoáznej rodiny, nemala som správny kádrový posudok na to, aby ma vzali na vysokú školu. Musela som preto ísť na umiestenku pracovať do ťažkého priemyslu. Aby ma odtiaľ pustili, mala som 2 možnosti. Vydať sa, alebo si nájsť nejakú školu. Vydávať som sa nechcela a bolo jasné, že na vysokú ma nevezmú. Takže som si našla čosi, čo sa volalo ´dlhodobé kurzy´. V ponuke bol napríklad zubný laborant, laborant RTG, ale aj divadelný kurz. Urobila som skúšky na všetky a všade ma vzali. Divadelný som si vybrala len preto, že bol jediný dvojročný. Navyše to bolo priamo v Bratislave pri Štátnom konzervatóriu."

To bola jedna z prvých náhod, ktoré vtedy ešte Carmen posúvali stále bližšie ku spevu. Tá ďalšia bola pre ňu možno ešte zásadnejšia. "Hrala som vtedy v žilinskom divadle. Boli sme na zájazde, zastavili sme sa v Bratislave, šla som si niečo kúpiť a stretla som kapelníka Juraja Berczellera. A keďže ma párkrát predtým videl, ako spievam len tak pre radosť s cigánskou kapelou v bare, ponúkol mi, že budú s priateľmi otvárať novú revue, či by som tam nešla spievať. Spočiatku som o tom neuvažovala, pretože som sa cítila byť ´dramatickou umelkyňou´. Ale v divadle som mala malý plat, navyše som už bola vydatá, muž bol na vojne a mala som malé dieťa, ktoré strážila babička a nemali sme peniaze ani na uhlie." Tak sa pani Hana rozhodla dať v divadle na rok výpoveď. "Povedala som si, že budem mať na uhlie a ešte sa mi možno zvýši aj na vysávač." Jedného dňa ju v Tatra revue videl František Dibarbora. "Vtedy to už bol známy herec, predtým ma učil herectvo na konzervatóriu, a keď ma počul, povedal jediné slovo: ´Spievaj!´"

Ponúkli jej angažmán v cirkuse

Jedného dňa sa medzi divákmi objavil istý pán z Rumunska, ktorý jej ponúkol angažmán v cirkuse. "Za neuveriteľné peniaze! A spolu s ním sa tam objavila istá pani Eleková. Nejako si ma obľúbila a ponúkla mi, že ak prídem do Prahy, predstaví ma rôznym ľuďom - kapelníkom, ako bol Karel Krautgartner a ďalším." Jedným z nich bol aj pán Stránský, ktorý ju videl vo filme Frona, takže vedel, že je aj herečkou. "Pozval ma preto na konkurz do divadielka Rokoko. Tamojší šéfovia Darek Vostřel a Jiří Šašek ma vzali a nakoniec som nielen spievala, ale napríklad aj stepovala. Po roku som sa chcela vrátiť na Slovensko, ale spolu s režisérom Jankom Roháčom ma presvedčili, aby som zostala."

Po pražských začiatkoch v Alhambre a divadle Rokoko sa speváčka dostala do legendárneho Semaforu, ktorý produkoval také mená ako Waldemar Matuška, Eva Pilarová či hudobno-textársky tandem Šlitr - Suchý. Ten zložil pre Hanu Hegerovú celý rad skladieb. Hoci spolu so Semaforom prišli úspešné muzikály Kdyby tisíc klarinetů a Dobře placená procházka, Hegerová z vtedy najslávnejšieho českého divadla odišla. "Dostala som ponuku spievať v zahraničí a Jirkovia (Suchý so Šlitrom, pozn. red.) s tým nesúhlasili. Cez Divadlo Na zábradlí som sa potom dostala k svojmu prvému recitálu a veľa som začala spievať v Nemecku."

O emigrácii neuvažovala

K jedným z vrcholov jej kariéry patrí spievanie v parížskej Olympii. "Aj tam som sa dostala, ako to už v mojom živote chodilo, náhodou." V pražskom klube Alhambra alternovala chorú kolegyňu a práve tam si ju všimol pán, ktorý hľadal nových spevákov do Olympie. Ten ju pozval na stáž do Paríža, potom na hosťovanie. Vo Francúzsku bola veľmi uznávaná. Dostala tam napríklad Rád francúzskej akadémie a novinári o nej písali ako o "Piaf z Prahy". Hoci sa v Československu začínala normalizácia, často cestovala do Nemecka i Francúzska. O emigrácii vraj pritom nikdy neuvažovala. "Aj napriek tomu, že som mala ponuku z jedného nemeckého kabaretu za 6-tisíc mariek mesačne, čo vtedy boli veľké peniaze, za ktoré by som bez problémov zaplatila aj nejaký ten bytík. Mne však bolo ľúto ostávať tam. Tu som spievala naozaj dobré pesničky od skvelých autorov, čo sa o tamojšom repertoári povedať nedalo. A keď už tie piesne neboli zlé, boli mi úplne cudzie svojou tematikou."

Hoci v zahraničí sa jej darilo, doma ponúk ubúdalo. "Vadila som ako taká. Patrila som k spevákom, o ktorých bolo jasné, že nesympatizujú s vtedajším zriadením. Výhoda bola v tom, že sa mi tým pádom darilo nezúčastňovať sa takých tých zábavných akcií. Skrátka ma tam nechceli," opisuje speváčka, ktorá si istú životnú úroveň v tých časoch udržiavala práve vďaka vystúpeniam v Nemecku. "Z honorárov, ktoré sme dostali v zahraničí, sme si mohli nechať 40 %, 60 % bral štát. Z toho som si napríklad našetrila na auto. Keď som potom nemala peniaze, predala som ho a zas som mala na istý čas zásobu."

Za "spreneveru" dostala pol roka väzenia

Za jedným z najčiernejších období v jej živote stojí udalosť na prelome 70. a 80. rokov, ktorá súvisí s jej hosťovaním v Nemecku. Na účet jej prišla väčšia čiastka peňazí. Bol to omyl účtovníčky, ktorá rozposielala honoráre. A pretože bol v mennom zozname hneď pred Hanou Hegerovou Karel Gott, jeho peniaze omylom priputovali k speváčke. "Boli to peniaze, ktoré mi nepatrili. Myslela som si, že je to nejaký honorár z Nemecka, tak som si ich nechala," vyjadrila sa pred pár rokmi v Magazíne DNES Hegerová k téme, o ktorej inak rozprávala len výnimočne. Zato, že peniaze utratila a nestarala sa, odkiaľ sú, súd ju poslal na pol roka do väzenia. Hodnotil to totiž ako spreneveru. Hoci sa za ňu množstvo kolegov prihováralo, nebolo to nič platné. Bezpochyby jej priťažil aj fakt, že nepatrila k priaznivcom vtedajšieho režimu.

Zabŕdla aj do českého rapu

K zaujímavým bodom jej životopisu patrí účinkovanie vo filme Česká RAPublika, do ktorého spolu s mladými rapermi naspievala skladbu Kde domov můj. Pred troma rokmi ju na to "nahovoril" jej vnuk Matúš Heger. "S Matúšom si rozumieme a dosť naňho dám. Bude mať 30 rokov a s tvorcami sa kamaráti. Raz sa ma spýtal, či by som s nimi nechcela niečo skúsiť. Pozvali ma na veľký obed a ja som si povedala: ´Prečo nie?´ Bola to otázka sympatie k týmto mladým ľuďom."

Hana Hegerová svoje priezvisko získala vydajom za bývalého riaditeľa Novej scény v Bratislave, Dalibora Hegera. "Učil nás na konzervatóriu." Hoci sa rozviedli, až do jeho smrti boli priateľmi. "Keď sa druhý raz ženil, bola som na svadbe. V čase, keď náš syn žil na Slovensku, sme vždy na Štedrý večer sedeli v jeho domácnosti. Nová manželka po jeho pravej strane, ja, bývalá, po ľavej. Mám veľmi rada jeho rodinu, má úžasné deti," povedala Hegerová, ktorá o svojich vzťahoch nikdy príliš nerozprávala. Zato s veľkou vášňou hovorí o jedle. A je jedno, či debatu zvrtnete na menu v luxusnej reštaurácii, alebo sa chcete baviť o tlačenke s cibuľou. Neláska k jedlu dokonca zavrela istému dirigentovi dvere do srdca pani Hany. "Veľmi mi v zahraničí dvoril istý dirigent. Mali sme už spolu naplánovaný víkend. No keď som sa ho opýtala, aké špeciality budeme jesť, povedal, že nevie." Keď jej došlo, že toho pána jedlo nezaujíma, romantický víkend zrušila.

"Urob niekomu dobre, obserie ti plot"

Okrem jedla a dobrého vína holduje pani Hana aj futbalu. Má o ňom slušný prehľad a medzi hráčmi svojich obľúbencov. Za jedným z nich, Tomášom Rosickým, si šla aj po podpis. "Samozrejme, že nevedel, kto je tá divná pani. Ale podpísal mi to," smeje sa dáma, ktorej doma na dverách nechýba slovenské porekadlo. "Urob niekomu dobre, obserie ti plot."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.