Je to prakticky prerastené morské prasa. Dorastá až do dĺžky 130 cm a vážiť môže aj 65 kg. Najťažšia kapybara mala až 103 kg, takže sa nemožno čudovať tomu, že sa tieto živočíchy nachádzajú na jedálnom lístku jaguárov, anakond a kajmanov.
Oči a uši na stopkách
Kapybary sú polovodné cicavce, žijúce vo väčšine krajín Južnej Ameriky v husto zalesnených oblastiach blízko zdrojov vody. Teda tam, kde sú jazerá, rieky, močiare, rybníky a mokriny či zaplavované pampy. Túlajú sa po pomerne veľkom teritóriu v rozlohe okolo 10 až 20 hektárov.
Majú ťažké sudovité telo a krátku hlavu s červeno-hnedou srsťou na vrchnej časti tela, ktorá smerom nadol prechádza do žltohnedej. Na nohách majú malé plávacie blany a od iných hlodavcov sa kapybary líšia napríklad tým, že sú bez chvosta. Majú tupo ukončený ňufák a oči, nozdry a uši umiestnené na vrchu hlavy, čo im umožňuje dýchať bez toho, aby vysúvali oči a ušnice nad vodnú hladinu. Samice sú o čosi ťažšie ako samce. Na zemi sedia často ako pes. Pohlavie je na prvý pohľad nerozlíšiteľné, pretože pohlavné orgány sú ukryté v kožnom záhybe. Sú to nemotorné, ale veľmi pohodové stvorenia. Krásne sú hlavne ich mláďatká. Stále sa držia v strede skupiny, ktorá na ne dáva pozor. Dospelé jedince ich chránia vlastným telom, keď sa idú pásť na vodných rastlinách v jazierkach plných kajmanov.
Samec má veľký hárem
Pohlavne dospievajú v 18 mesiacoch a pária sa vo vode. Obdobie dažďov v apríli a máji je označované ako vrchol páriaceho obdobia. Samica rodí obyčajne 4 mláďatá, ale môže to byť od dvoch po osem na jeden vrh. Pôrod sa koná na súši a samica sa pripojí ku skupine o niekoľko hodín. Hneď ako začnú chodiť aj mláďatá. Po týždni už môžu žrať trávu, ale stále pokračujú s cicaním u hociktorej samice v skupine, kým nedosiahnu približne 16 týždňov. Odrastenci môžu v rámci skupiny formovať menšie skupiny.
Sú to sociálne zvieratá, tvoriace skupiny obyčajne s 10 - 30 jedincami (občas sa môže nájsť aj skupina so 100 jedincami), ktorým vládne dominantný samec. Okolo seba má hárem samíc rôzneho veku a pári sa s každou z nich.
Kapybary medzi sebou komunikujú kombináciou vôní a zvuku. Sú to veľmi hlučné zvieratá, pričom používajú pradenie, varovné štekanie, pískanie, cvakanie, kvičanie a vrčanie. Obrovité hlodavce sú vynikajúci plavci a pod vodou vydržia až desať minút, pričom túto schopnosť využívajú na únik pred predátormi. Vo vode dokážu aj spať. Nad hladinou im trčí iba nos.
Na raňajky vlastné výkaly
Deň kapybár sa začína ráno požieraním vlastných výkalov. Pomáha im to lepšie stráviť celulózu z trávy. Počas dňa je im veľmi horúco, preto sa vyvaľujú vo vode a pásť sa začínajú až neskoro popoludní. Spia málo. Zvyčajne driemu počas dňa.
V prírode sa dožívajú 4 - 8 rokov, ale priemerná dĺžka života je menej než 4 roky, pretože sú obľúbenou potravou anakondy, jaguára, pumy, ocelota, orla a kajmana. V zajatí sa dožívajú aj 12 rokov.
Odchytené mláďatá sú veľmi prítulné a vo venezuelských dedinách sa často chovajú ako domáci miláčikovia. Vedia sa naučiť veľa povelov, podobne ako pes.
Darí sa im v bažinách
Kapybara je bylinožravec, žerúci okrem trávy aj vodné rastliny, ovocie a kôru stromov. Dospelý jedinec skonzumuje 2,7 - 3,6 kg trávy za deň. Spásaním vegetácie sú kapybary vážnymi konkurentmi dobytka, s ktorým sa často pasú v jednom stáde. Lovia ich pre chutné mäso, kvalitnú kožu s mimoriadne hebkou srsťou, ktorú domorodci už celé stáročia používajú ako podložky pod konské sedlá. Zo zubov si vyrábajú ozdobné predmety.
Kapybaru v Pantanale nevidel len ten, kto tam nebol. Asi takto sa dá charakterizovať rozšírenie tohto najväčšieho hlodavca sveta na pláňach, a hlavne cestách najväčšej bažiny sveta. Žije ich tam vyše pol milióna. Sú všade, na cestách, v jazierkach, na pláňach, ale aj na trávnikoch.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
