Pohanská konkurencia znášala stratu svojich ovečiek s nevôľou a rozhodla sa čeliť jej prefíkanou stratégiou. Rozpráva o tom jedna z povestí, ktoré zdobia i zbierku povestí Antona Habovštiaka Zlaté dukáty v Choči a je naozaj bizarná.
Cyril s Metodom boli na oravskej misii natoľko úspešní, že v miestach, kde je dnes oravské mesto Tvrdošín, mohli zvolať svojich sympatizantov na masové zvestovanie kresťanskej viery. Keď sa o pripravovanej udalosti dozvedeli „konkurenční“ pohanskí žreci, ktorí tvrdili, že dovtedy iba ich Oravcov dvaja cudzí misionári „kazia“, chceli záujemcom o veľké stretnutie s vierozvestcami postaviť do cesty nejakú odstrašujúcu bariéru.
... a zo žreca bol macko
K hľadaniu najvhodnejšej ich inšpirovalo, že vo vtedajšej lesnej oravskej divočine žilo veľa nebezpečných medveďov. Žiarlivým žrecom teda napadlo, že sa preoblečú za huňáčov a ľudí, ktorí sa veľkých šeliem pochopiteľne odjakživa veľmi báli, budú mátať, keď spoločne zhromaždenie napadnú. Svoju kostýmovú premenu uskutočnili a v medveďom stáde sa s výstražným revom vrútili medzi zhromaždených. Skôr ako nastala panika, Cyril a Metod ľudí upokojili – a medvede spacifikovali jedinou otázkou k agresorom – ste naozaj medvede? Falošné šelmy človečím prikývnutím súhlasili. A vtedy im smelý Cyril dal špeciálne odporúčanie, aby, keď tak tými mackami chcú byť, ostali nimi navždy.
Bývalí zmedvedení žreci sa v hrôze rozutekali do oravských hôr. Iba jeden macko ostal smutne ležať na mieste nevšednej drámy a počúval s davom zvestovania. Po skončení stretnutia sa mu od ľudu dostalo posmechu – ibaže Cyril s Metodom zasiahli a smutného maca, ktorý ich skrúšene prosil o odpustenie, šľachetne premenili opäť na človeka.
Mesto zlatej líšky
Na radu svojich dobrodincov vybral sa bývalý pohanský žrec a medveď na neďalekú lokalitu. Po čase z nej vďaka pracovitosti tohto muža vyrástla osada Medvedzie, ktorá mala aj vo svojom erbe na pamiatku dávnej udalosti dva medvede. Pretože sa nachádzala na veľmi dôležitej severojužnej trase Balt – Balkán, prosperovala a vzišiel z nej aj veľmi slávny slovenský rod Medveckých, medzi ktorých patrila napríklad aj známa maliarka Oravy Mária Medvecká.
Po rokoch sa vedno s osadou Krásna Hôrka stalo aj Medvedzie súčasťou mesta Tvrdošín.
Na sútoku riek Orava a Oravica sa táto lokalita sľubne rozvíjala a prvá písomná zmienka o Tvrdošíne pochádza zo známej Zoborskej listiny z roku 1111.
Zálusk na oravské krásky
Okrem strategickej dôležitosti tejto významnej cesty sa Tvrdošín s okolím stali už dávno príťažlivými i pre prominentov. V divých oravských lesoch žilo veľa lovnej zveri, ktorá lákala poľovníkov – aj korunované hlavy. O ich nimródskych úspechoch kolujú mnohé legendy. No popri nich i povesti, ktoré dokumentujú, že dávna poľovnícka elita sa pokúšala okrem fauny loviť aj krásne oravské panny. Toto veľkopanské sexuálne obťažovanie pôvabných Oraviek však, podľa povestí, končievalo obyčajne poriadnym výpraskom od statných mládencov, ktorým spravidla pomáhali aj dobrí duchovia hôr. Preto sa lovci s modrou krvou orientovali údajne nevoľky radšej na lov trofejných zvierat.
V tvrdošínskom címeri je výrečný dôkaz o tom, že tunajší revír bol pre šľachticov po stáročia mimoriadne atraktívny. K starému erbu Medvedzieho pribudol aj ďalší s faunistickým symbolom. Na veľmi peknom tvrdošínskom erbe je totiž legendárna zlatá líška , ktorá mieri nahor po striebornom brale.
Viera v srdci Oravy, kde ju vierozvestcovia, podľa povesti, šírili i s použitím medvedej metamorfózy, zapustila pevné korene. Na mieste dávnej drámy je vzácny drevený gotický kostol Všetkých svätých z prvej polovice 15. storočia, ktorý v roku 1995 získal ocenenie EUROPA NOSTRA a v roku 2008 ho zapísali i do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
