Jedným zo základných predpokladov záchrany pri katastrofách dopravných prostriedkov je, aby postihnutí mali vôbec kam (napríklad pred šíriacim sa ohňom) uniknúť. Pri katastrofe, ktorú opisujeme v dnešnej časti nášho seriálu, však mali cestujúci pramalú šancu na únik z inferna, ktoré sa okolo nich rozpútalo. Požiar lanovky Kaprun 2 v tuneli.
Lyžiarsky raj na ľadovci v okolí rakúskej dedinky Kaprun v spolkovej krajine Salzbursko (historický slovenský názov tejto krajiny je Soľnohradsko) isto poznajú aj naši lyžiari. Na úpätí ľadovcovej hory Kitzsteinhorn, vysokej 3 203 metrov, vznikol prvý rakúsky lyžiarsky areál, umožňujúci celoročné lyžovanie na kvalitne pripravených zjazdovkách. Pod vrchol spomenutej hory sa možno dostať množstvom vlekov a lanoviek, ku ktorým patrí aj pozemná lanovka Kaprun 2. Spodná stanica tejto lanovky leží v nadmorskej výške 911 metrov, horná vo výške 2 446 metrov.
Tunel dĺžky 3 300 metrov
Koľajová dráha tejto lanovky má nezvyklý rozchod 946 mm a jej celková dĺžka je 3 900 metrov. Prvých 600 metrov dráhy vedie po moste, zvyšných 3 300 metrov v tuneli, či skôr v akejsi štôlni. Štôlňa má priemer 360 cm. Dráha má priemerný sklon 42,8 %, pričom jej maximálny sklon je až 50 %. V štôlni sa kvôli technickým prehliadkam nachádzajú kovové schody s celkovo 10 303 stupňami. Po dráhe jazdia (vlastne už len jazdili) dva vozne, ktoré sa míňali na výhybni uprostred tunela.
Vozne lanovky boli ťahané lanami priemeru 48 mm, spletenými zo 198 drôtov. Jeden vozeň mohol dopraviť až 180 cestujúcich, pričom jazda z dolnej stanice na hornú stanicu (Alpincenter) trvala približne 8,5 minúty. Maximálna rýchlosť jazdy bola 36 km/h. Pozemná lanovka Kaprun 2 bola po približne dva a pol roka trvajúcej výstavbe uvedená do činnosti 23. marca 1974. V roku 1994 boli vozne modernizované.
Do osudného dňa v roku 2000 prepravila pozemná lanovka Kaprun 2 do lyžiarskeho raja ľadovca Kitzsteinhorn vyše 14 miliónov lyžiarov či len návštevníkov. Aj sobotňajšie ráno 11. novembra 2000 vyzeralo ako začiatok nádherného dňa, ktorý lyžiarom poskytne ideálne podmienky. Napokon sa tento deň stal jedným z najčernejších dní v povojnovej histórii Rakúska. O 9.02 opustil vozeň lanovky s 162 cestujúcimi údolnú stanicu.
Dym hneď po odjazde
Podľa výpovedí svedkov sa už približne 20 metrov po odjazde začal v priestore spodného stanovišťa strojvodcu šíriť dym. Ako sa pri vyšetrovaní ukázalo, dym pochádzal od teplovzdušného ventilátora, ktorý sa vznietil. Od neho sa vznietil olej kvapkajúci z netesného manometra. Vozeň však išiel ďalej a po 600 metroch vošiel do štôlne. V dôsledku požiaru sa narušili brzdové potrubia, z ktorých začal striekať olej pod tlakom 190 bar a vznietil sa.
Požiar sa vo vozni rýchlo šíril, až napokon strojvodca vozeň zastavil (o 9.10). Vozeň bol vtedy už hlboko v tuneli, vzdialený 1 132 metrov od údolnej stanice. Strojvodca rádiom ohlásil požiar a dostal pokyn, aby okamžite otvoril dvere a cestujúcich evakuoval. Krátko nato sa rádiový kontakt s vozňom prerušil. Dôležité je spomenúť, že z bezpečnostných dôvodov neexistovala možnosť, aby si cestujúci sami dvere otvorili.
Obete “komínového” efektu
Medzi cestujúcimi vypukla panika, vo vozni vypadol prúd a teda zhaslo aj svetlo. Niekoľkí cestujúci pomocou svojich lyžiarskych palíc či lyží rozbili niekoľko okien a z vozňa vyskočili. Únikom cez rozbité okno v zadnej časti sa podarilo z horiaceho vozňa uniknúť dvanástim cestujúcim (otec s 12-ročnou dcérou z Rakúska a desiati nemeckí turisti. Tí sa vydali tunelom nadol a boli napokon jediní zo 162 cestujúcich, ktorí sa zachránili.
Niektorí z nich vraj ešte volali na ostatných, aby neutekali nahor, ale nadol. Bohužiaľ, tí sa vydali po úzkych kovových schodoch a potme nahor a stali sa obeťou tzv. komínového efektu. Tunel či štôlňa lanovky pôsobili totiž ako komín, ktorý prispel k bleskurýchlemu šíreniu sa dymu smerom k hornej stanici. V tomto dyme nemalo 150 o život bojujúcich cestujúcich žiadnu šancu. Dym dokonca zaplnil hornú stanicu lanovky tak rýchlo, že v nej zahynuli tri osoby, ktoré nestačili utiecť. Bez šancí na záchranu boli aj strojvodca a jeden cestujúci nadol idúceho vozňa.
Obvinili 16 osôb
Celkový počet obetí tejto katastrofy tak dosiahol 155. Zo spôsobenia tejto tragédie bolo obvinených 16 osôb. Súd v Salzburgu však svojím rozsudkom zo dňa 19. februára 2004 zbavil všetkých obvinených viny. To však šokovalo príbuzných obetí, z ktorých mnohí iniciovali ďalšie súdne spory, pričom spochybňujú najmä nálezy odborných znalcov. Všetko sa to točí okolo spomenutého teplovzdušného ohrievača, ktorý vraj vôbec nebol určený na to, aby sa montoval do dopravných prostriedkov.
Ani dnes nie sú všetky spory ukončené, ale v roku 2008 bolo v mimosúdnom vyrovnaní 451 príbuzným obetí prisľúbené odškodné v celkovej sume 13,9 milióna eur. Dňa 11. novembra bol pri dolnej stanici lanovky Kaprun 2 (jej činnosť nebola po katastrofe obnovená) otvorený pamätník obetiam zničujúceho požiaru. V betónovej stavbe dĺžky 26 metrov má každá obeť výklenok so sklenenou lamelou takej farby, ktorá podľa čínskeho horoskopu prislúcha roku narodenia tej–ktorej obete.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
