Stratili ich pred 35 rokmi, keď z obáv z následkov jednej z najdesivejších priemyslových havárií v Európe museli podstúpiť interrupcie. V katolíckom Taliansku bolo rozhodovanie veľmi ťažké, budúcim matkám však zákrok odporúčali aj lekári. Hrozilo, že deti sa narodia znetvorené a s ťažkým poškodením zdravia.
V roku 1976 bol 10. júl sobotou a v chemickej továrni v Sevese nebolo okolo poludnia veľa personálu. Aj tých niekoľko chemikov v službe však v okamihu, keď tu vybuchol reaktor, vedelo – musia okamžite zasiahnuť. Reaktor dali rýchlo do poriadku.
Vražedný biely mrak
Explóziou však vznikol jedovatý biely mrak, ktorý vietor unášal k obývaným častiam Sevesa. Obsahoval mimoriadne nebezpečný dioxín (TCDD), ktorý je pre živé organizmy toxický už v malých dávkach.
V tejto lombardskej chemičke to dobre vedeli, ibaže prvoradou snahou vedenia bolo haváriu utajiť. Starosta Sevesa sa napríklad o nebezpečnej pohrome dozvedel až o 24 hodín a samosprávy v ďalších mrakom zasiahnutých sídlach ešte neskoršie. Preto aj po výbuchu zostali stovky nič netušiacich ľudí vystavení účinkom toxicity a i personál chemičky v zamorenom prostredí pracoval dokonca niekoľko dní po havárii ďalej.
Pritom na ploche okolo jedného milióna metrov štvorcových v okolí dosahovala koncentrácia TCDD rizikové hodnoty a priamo v najpostihnutejšej zóne ohrozila zdravie viac ako 700 ľudí. Mrak niesol jed, ktorý zanecháva živým tvorom na zdraví fatálne následky – je toxický pre zárodky, spôsobuje ich znetvorenie, znižuje odolnosť a degeneráciou hlavne pečeňových buniek a vyvoláva vznik rakovinotvorných látok.
V dosahu mraku pociťovali ľudia zdravotné ťažkosti už krátko po havárii. Ponosovali sa na bolesti hlavy, sťažené dýchanie i vyrážky na koži a ďalšie problémy. Okolo dvesto obyvateľov, medzi nimi najviac malé deti, ochoreli a budúce mamičky sa dozvedali, že ich bábätká by mohli prísť na svet znetvorené... Takmer osemsto ľudí museli následne, hoci s trestuhodným oneskorením, evakuovať. Ľudí znepokojoval aj hromadný úhyn malých hospodárskych a domácich zvierat a tisícky ďalších museli utratiť.
Zabarikádovaná chemička
Z reaktora unikli „iba“ dva kilogramy dioxínu, ktoré však zamorili najmenej 1 800 hektárov. Začalo sa vyšetrovanie. Od začiatku však nebolo dôsledné. Chemičku jej švajčiarski vlastníci doslova zabarikádovali a ľudia museli pri likvidácii následkov havárie pracovať v špeciálnych odevoch. Po čase sa na tvárach mnohých postihnutých začali objavovať aj nepríjemné kožné následky v podobe vyrážok chlórakné - svet ich po rokoch spoznal i na tvári dioxínovým jedom zákerne otráveného známeho ukrajinského štátnika Viktora Juščenka.
Talianske nešťastie sa nepremietlo do zvýšenia opatrnosti a zodpovednosti pri nakladaní s nebezpečnými 150 tonami jedovatého odpadu z havárie. Roky znepokojovala otravná odysea nielen Talianov, ale aj tisícky obyvateľov v ďalších európskych štátoch.
„Turné“ s jedom
Jed sa dostal na hanebné turné - podarilo sa odviezť a uskladniť ho v roku 1982 v lokalite neďaleko Paríža – vraj len na desať dní. Kam putoval odtiaľ, organizátori transportu utajovali. A tak pátrali ekologické organizácie. Tému objavili médiá a Európou začali kolovať hrôzostrašné správy o rizikách seveského odpadu, medzi nimi aj tá, že toxické barely uložili vo vtedajšej NDR v bareloch na dno Severného mora, kde ich pomaly rozožiera hrdza. Po zatknutí vedúceho dopravnej firmy istého pána Peringauxa sa svet dozvedel, že jedovatý odpad bol uskladnený v priestoroch niekdajších jatiek v akejsi osade s vyše 300 obyvateľmi.
Vyšetrovania, zatýkania, súdy, odškodnenia - cirkus okolo seveského toxického bieleho mraku trval roky. Vďaka zásahu Európskej únie vyústila desivá kauza do viackrát novelizovaných zmien legislatívy zameranej na sprísnenie prevencie a kontroly priemyselných havárií, známej ako Smernica Seveso. Pre postihnutých je Seveso bolestnejším mementom – dodnes ich trápia vážne zdravotné komplikácie a mnohí na následky osudnej otravy zomierajú.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
