Zhrnúť príbeh, ktorý je definitívne najiracionálnejší, odkedy portrétuje tento blázinec, by bolo komplikované i pri znalosti finále.
Ak dnes už panuje na Slovensku ozaj bezvládie (resp. Radičovej vláda v demisii), tak ťarchu zodpovednosti nenesie iba Sulík. To po prvé. Je iste pravda, že Radičovej by sa zle vysvetľovalo na summite EÚ, že prečo nepresadila to, k čomu sa zaviazala. Ona sama – či jej stranícky šéf Dzurinda - však mali mesiace, aby podporu toho drahého eurovalu, ktorý údajne „pomôže iba krajinám, ktoré pomoc potrebujú" (a pod., a pod.), dohodla s opozíciou. Celá situácia, z ktorej Sulík a SaS vychádzajú ozaj príšerne, a do značnej miery právom, by nikdy nemohla nastať, keby slovenská politika nebola fascinovaná sama sebou a nenadraďovala vlastné vzťahy, osoby a súvislosti nad ten slávny „národnoštátny záujem". Práve preto boli a sú prázdne a falošné výzvy SDKÚ (a spol.), že „celý svet je v kríze a my na SR sa budeme tváriť, že nás sa netýka" (a pod.).
Áno, tvrdenie, že popri globálnom rozmere kauzy sa domáci, vnútorný miniaturizuje, ste na tomto mieste čítali asi päťkrát. Žiaľ, vyšší rozmer ani neexistuje. Napriek tomu nie, že všetky argumenty priateľov „áno" v tom zmysle, že euroval zachráni euro, eurozónu a úniu ako celok, sú pochybné. Je totiž značná pravdepodobnosť (ktorú Dzurinda a spol. zamlčiavajú), že val má potenciál akcelerovať aj cestu k deleniu, krájaniu e-zóny. Taký scenár približujú či nepokoje na juhu (politická nepriechodnosť škrtov), či budúce (a rýchle) nemecké rozhodnutie nepustiť ani cent cez euroval bez fiškálnej supervízie, „rozpočtového cára" v Bruseli.
To, v čom európsky múr má šancu, možno aj reálnu, je oddialenie, spomalenie, azda aj zastavenie hospodárskej recesie naprieč glóbusom. Samozrejme, jedine múr ešte poriadne navýšený či „vylepšený" o tzv. pákový efekt. (Aj o tejto skorej budúcnosti Dzurinda a spol. mlčia.) Na tomto existuje majoritná zhoda nielen politikov, ale aj analytikov, ktorí tolerujú, že nič rukolapnejšieho, čo by momentálne bránilo najtemnejším scenárom, naozaj nie je. Dá sa namietnuť, že dlhodobo, perspektívne to pre svet i tak bude horšie, keďže dlhy sa nedajú vŕšiť večne. Iste, názor je legitímny a zrejme rozumný. Avšak presne toto je miesto, kde Slovensko predsa musí vedieť jedno: Bez vysokého rizika, že samo sebe uškodí, nemôže hádzať piesky do mašiny, ktorú ženú nielen Brusel a „Merkozy" (akože Merkelová – Sarkozy), ale predovšetkým už Obama, Cameron, MMF, G-20, BRIC, a kdekto ešte. Pri všetkej úcte k piatim miliónom obyvateľov a jednej tisícine HDP zemegule, ktorú na SR tvoríme...
Aj toto ste už zrejme čítali. Argumenty vyššieho rádu však ozaj neexistujú. A čo sa týka prognóz, akože čo s vládou, Radičovou, aká koalícia sa chystá, tak, ehm, ehm. Komentátorovi, ktorý sa domnieval, že ani slovenská politika nemôže byť až taká extrémne iracionálna, aby skrečovala globálnu akciu proti kríze, sa patrí radšej odmlčať. Teda aspoň na jeden deň.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
