Výsledok nedeľňajších volieb u suseda, ktorý je regionálna mocnosť, nepochybne poznačí (aj) slovenskú budúcnosť. Predpoklady, že Donald Tusk a jeho Občianska platforma (OP), ktorí koalične vládli krajine štyri roky, porazia stranu PiS Jaroslawa Kaczynského tentoraz zásadne nižším rozdielom než na prvý pokus, sa nenaplnili. Hoci úradný účet bude až dnes, dá sa povedať, že tých zhruba 10 percent náskoku OP pred PiS (cca 40 vs. cca 30 percent hlasov) je presne toľko, koľko minule. Takmer isté teda je i to, že sa zopakuje vláda s ľudovou stranou Waldemara Pawlaka (ktorej by sa lepšie hodil názov agrárna)...
Čo hovorí o poľskej politike a spoločnosti tento výsledok? Je historický tým, že úradujúca vláda prvýkrát dostala príležitosť na reprízu. Voliči najmä ocenili, že krízou, ktorá veľkou silou zasiahla celú Európu, Tusk previedol Poľsko tak, že v podstate ju ani nepocítilo. Tu však mal viac šťastia ako rozumu. Totiž kľúčovým faktorom, že rast HDP sa nespustil do červených čísiel (ako všade inde), bola v regióne unikátna (relatívna) uzavretosť poľskej ekonomiky s - opäť relatívne - „sebestačným" vnútorným trhom. Preto vonkajšie šoky Poľsko nepoložili a Tusk s koalíciou dokázali - aj s asistenciou bruselských dotácií nadrozmernému agrosektoru - preplávať krízou bez citlivejších škrtov. Namiesto reforiem, ktoré v kampani 2007 Tusk a jeho strana sľubovali (okrem iného: zjednodušenie podnikateľského prostredia, zníženie odvodov, rovná daň, školská reforma), vrhli najviac snahy i fantázie do trikov a rôznych machinácií, aby obišli tzv. dlhovú brzdu v ústave... Mäkký prechod krízou je nesporne príčinou, že volebná kampaň sa niesla v znamení takých sľubov rozdávania (OP aj PiS), aké by napr. na Slovensku dnes boli predmetom výsmechu...
Druhý dôvod, prečo OP hladko vyhrala, je strašenie Kaczynským a PiS, ktorí si však do určitej miery tú stigmu excentrických nacionál-čudákov aj zaslúžili. Teda s dôrazom na tú „určitú mieru", keďže kampane proti PiS aj značne preháňali.. (Toto by si žiadalo samostatný text.) Podstatnejšie poučenie je inde. Donald Tusk a jeho kľúčoví ministri – Sikorski, Rostowski – úplne otočili európsku politiku Poľska. Z priority transatlantického spojenectva a opatrnosti až vymedzovania voči Rusku a Nemecku, čo bola línia bratov Kaczynských, preladili na „eurocentrickú" nôtu. (Napriek porušeniu ďalšieho sľubu prijať euro v r. 2012 – hahahaha). Rostowského strašenie, že „bude vojna", ak sa nezvýši euroval (!!), či jeho články do západných médií o nutnosti ešte väčšej „solidarity ako výrazu osvieteného vlastného záujmu" (atď.) sú len príklady. Jednoznačne však avizujú, že ďalšie štyri roky povládne v Poľsku vláda, ktorá stavila na hlbšiu integráciu únie a európske prerozdeľovanie.
Áno, to je ten „osvietený záujem". Kľúčová je popri tom ale aj reflexia historickej skúsenosti „delení" Poľska, ktorá na SR nemusí inšpirovať, ale v podobnej geopolitickej pozícii by sme ju mali skúmať... Inak je poľský výsledok znamením, že kým vám nepadá strecha na hlavu, v demokracii je najbližšie úspechu ten, kto nič nerobí a je nekonfliktný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
