Na tejto bola zvyškami atmosféry postupne zbrzdená tak, že napokon vletela do hustých vrstiev atmosféry, kde temer celá zhorela (len jej niekoľko častí dopadlo na zemský povrch). Podobný osud čaká európsku družicu ERS-2, ktorá bola do vesmíru vypustená v roku 1995.
Družice - sestry
Išlo o takpovediac „sestru“ družice ERS-1, ktorá bola vypustená o štyri roky skôr. Tieto dve družice, ktoré vypustila Európska vesmírna agentúra ESA, boli v svojej dobe najpokrokovejšími družicami na sledovanie naše Zeme a posunuli Európu na prvé miesto v tejto oblasti. Družice boli identické, jediný rozdiel bol v tom, že na družici ERS-2 bol aj ďalší prístroj slúžiaci na monitorovanie ozónu v atmosfére.
Pracovali dlhšie než sa predpokladalo
Obidve družice poskytovali údaje o zemskej atmosfére, o oceánoch a polárnom ľade a poskytovali údaje oveľa dlhšie, než sa pôvodne predpokladalo. V roku 2000 prestala družica ERS-1 neočakávane fungovať, takže riadiace stredisko už s ňou nemohlo vykonať žiadne manévre. Družica sa tak stala súčasťou vesmírneho „smetia“.
Presun na nižšiu dráhu
ESA chce zabrániť tomu, aby takto skončila aj ešte stále plne funkčná družica ESA-2, a tak sa rozhodla ukončiť činnosť tejto družice a presunúť ju na nižšiu obežnú dráhu, ešte kým je na jej palube dostatok paliva na takýto manéver. Toto rozhodnutie neprijímalo vedenie ESA ľahko, pretože družica spoľahlivo slúžila 16 rokov, pričom okolo našej Zeme obletela 85 000 ráz a prekonala vzdialenosť 3,8 miliardy kilometrov.
Z 800 km na 500 km
Proces znižovania obežnej dráhy družice sa začal 6. júla a trval niekoľko týždňov. Celý proces riadili experti Európskeho centra vesmírnych operácií v Nemecku. Počas operácie bola dráha družice postupne znížená z približne 800 km nad zemským povrchom na 500 km, kde je riziko zrážky s inou družicou minimálne. Posledné palivo v nádržiach raketových motorčekov bolo spálené 5. septembra. Družica bude v uvedenej výške pomaly brzdená zvyškami atmosféry, až nakoniec vstúpi do jej hustejších vrstiev a zhorí.
Vypustená v roku 1995
Podľa prepočtov sa tak stane do 25 rokov, čo je v súlade s európskym kódexom o zmierňovaní negatívnych dôsledkov vesmírnych trosiek. Družica ERS-2 poskytovala údaje až do chvíle svojho vypnutia. Skratka ERS znamená European Remote Sensing, čiže európske diaľkové sledovanie (teda družica na uvedený účel). Družica ERS-2 bola do vesmíru vypustená 21. apríla 1995, a to na palube nosiča Ariane 4, štartujúceho z európskeho kozmodrómu vo Francúzskej Guyane.
Pracovali v tandeme
Družica bola navedená na rovnakú obežnú dráhu ako družica ERS-1, pričom obe družice pracovali v tandeme – družica ERS-2 preletela nad určitým miestom zemského povrchu jeden deň po tom, čo nad ním preletela družica ERS-1. Opakovací cyklus preletov bol 35 dní, čo znamená, že jedno preskúmanie celého zemského povrchu trvalo 35 dní.
Tisíce projektov a článkov
Po celý čas svojej činnosti poskytli prístroje na družici údaje, ktoré boli vyhodnocované v rámci tisícok vedeckých projektov a publikované v obrovskom počte článkov. Z údajov, ktoré družica získavala, spomeňme aspoň niektoré. Na palube družice bol vôbec prvý vesmírny civilný radar. Tento radar umožnil, využijúc interferometrické merania, monitorovať pohyby zemských más počas veľkých zemetrasení.
Mapy rozloženia teploty oceánu
Radarom získané údaje poskytujú dlhodobý archív, z ktorého možno usudzovať na časové zmeny rozloženia zemskej hmoty. Ďalší prístroj, rádiometer, poskytoval presné mapy globálneho rozloženia teploty povrchu morí a oceánov, čo viedlo k novým pozorovaniam javu El Niňo 1997. Radarový výškomer zase poskytoval presné údaje o zmenách výšky morskej hladiny, ktoré súvisia s globálnymi klimatickými zmenami.
Úbytok ozónu nad Antarktídou
Prístroj GOME (Global Ozone Monitoring Experiment, čiže experiment na globálne monitorovanie ozónu) poskytol dôležité poznatky o stenčovaní stratosférickej ozónovej vrstvy nad Antarktídou. GOME bol jedným z najdlhšie slúžiacich monitorov na sledovanie ozónu na svete a na jeho základe boli vyvinuté mnohé ďalšie družicové snímače ozónu. Ďalším prístrojom na palube družice ERS-2 boli určované rýchlosť a smer vetra v atmosfére. Technológie použité na družiciach sa v zdokonalenom stave dnes využívajú na ďalších družiciach, akou je napríklad aj európska družica Envisat.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
