Nezávisle od toho, aký postoj zaujme Smer ku komisii, ktorú na prvé počutie Fico odmietol, posun k nadpolovičnej väčšine pre val tu nesporne je. Neskáčme ešte hop pred večerou, ale sme svedkami zrejme rozhodujúceho zmäknutia. Sulík nechodil do ARD zbytočne. SaS totiž návrhom „implementuje" výrok nemeckého ústavného súdu, ktorý predpísal schválenie každého výdavku rozpočtovým výborom parlamentu... Oni navrhujú „komisiu". No.
Je to tak dobre, Slovensko euroval zastaviť nemôže a nesmie. K tomu, samozrejme, by navrhovatelia mali ešte odvolať právo veta, ktoré by z akýchsi nezrozumiteľných dôvodov mala mať v komisii každá strana... To je nepriechodné. Všade na svete rozhodujú v parlamentoch väčšinové koalície. Mikloš im to zrejme ale už dovysvetlil . Asi áno, ale nepredbiehajme. Sme na Slovensku.
Ak uvedú v koalícii kompromis do života, tak rozčarovanie, pocit zrady a nepríjemnej opice po prehýrenom raute budú vo fanklube SaS značné. Precedens, že by nejaká strana otočila, zľavila, vzdala korunnú agendu z takej exponovanej, vyhrotenej pozície, sme ešte na SR nemali. Keďže to vzopätie vzišlo zo sympatického jadra, želať zlé Sulíkovi sa nepatrí. Ale keby si na eurovale politicky nabil držku tak, že tie stratené percentá nedá už žiadny programovo-marketingový „facelift" dohromady, nebolo by to zase nespravodlivé. Vmanévroval sa pod obrovský tlak z koalície i kibicov zvonka, pričom triviálnymi pravdami a súčasne neporozumením súvislostí („Cesta k socializmu") štval proti sebe nielen priateľov „európskeho projektu", ktorí by do eurovalu odniesli i poslednú košeľu, ale i pragmatikov (a fiktívnych živnostníkov!!).
Sulík mohol hrať na doraz partičku akurát s Ficom (Smerom). Pokiaľ sa však necítil dosť silný a vytrvalý v tejto hre, musel zároveň vedieť, že nedokáže vzdorovať proti zvyšku sveta. Tento bláznivý euroval je dnes totiž fakt globálnou prioritou, spásnou bránou ani nie EÚ, ale G-20, MMF, atď. A ako včerajšok ukázal (predznačil), vojnu nervov s Ficom predseda SaS asi už prehral. A ak áno, tak na hlavu. Nechal sa preblufovať.
Až by totiž došlo na lámanie chleba, čokoľvek Fico rozprával predvčerom, v utorok, v pondelok, či kedykoľvek, Smer by tých 60 hlasov pre val i tak odovzdal. (Alebo teda toľko, koľko by presne stačilo.) Ten ohromný nátlak, ktorý verejnou vzburou proti múru Sulík pritiahol celý na seba a svoju stranu, by totiž rozdrvil aj Smer. Nedalo sa odolať, na opačnej miske váh by nebrechal PES, ale bankroty štátov a bánk. Keby Sulík vytrval a držal kartu do konca, prievan by ho napokon možno vyfúkol z vlády. Také ale neexistuje, že by sme európsky múr spásy zarezali na Slovensku. Neriskovať vládne postavenie SaS však Sulík povýšil nad zachovanie vlastnej tváre.
Teda včera večer to vyzeralo tak. Čitateľ už vie, či po nočnej koaličnej rade nie je všetko trochu inak.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
